Romány

“Mirko myslí, že či sme si tam my dvaja…,” vysvetľuje mu Andrej. “Neboj sa, nevrzli sme si tam, ja som na baby, ale Andrej je skvelý chalan, aj keď je gay,“ uisťuje ma Sveťo. Zazvoní mu mobil a povie, kde je. Už som pokojnejší. Sveťo vyzvedá od Andreja, čo robí. Môj chlap sa prizná, že pomocného robotníka na stavbe. Sveťa zaujíma, koľko zarobí, a keď mu Andrej povie sumu, sa len zasmeje. “Vyser sa na takú robotu, u mňa dostaneš okamžite päťkrát viac, a keď sa osvedčíš, môže to byť aj desaťnásobok,” ponúka mu prácu Sveťo. Andrejovi zažiaria oči.

“Raz sme sa sprchovali a v base je hierarchia. Každý má svoje miesto. Na vrchole je kápo a ten má zástupcu a potom rôznych poskokov. Z druhého klanu mali niečo proti nášmu kápovi. Jeden chlap naňho zaútočil žiletkou a ja neviem, ako som sa medzi nimi ocitol. Švih a žiletka zasiahla moje stehno. Nebol to útok na mňa, ale ja som si to zlízol. Vďaka tej jazve som sa stal kápovým chránencom a…,” náhle sa Andrej zasekne. “Čo Andrejko? Pokračuj,” som zvedavý, čo sa stalo.

“Prepáč, Petrus…,” znova sa spustil z Paľových očí prúd sĺz. “Kurva, Pali, už nebuč!” Natiahli si na pančucháče tepláky, vzali si aj bundy a išli na balkón. Paľovi z rukáva bundy vypadli nunčaky. Podal ich Petrovi. “Rozbi mi hlavu, ak to neurobíš ty, spravím to ja!” povedal v afekte Paľo. Peter mu ich prudko vytrhol a vyhodil z balkóna. “Paľo, do riti, prestaň sa správať ako kokot!” povedal mu rozhodne. Podal mu cigaretu a objal si ho. “Však aj som kokot!” precedil Paľo pomedzi zuby. “Teraz budem hovoriť ja. Asi chceš vedieť, ako sa teraz cítim,” Paľo prikývol.

“Pavelko, tuším, že dnes ťa mám radšej ako včera,” vyznal mu svoj pocit. Keď sa Marcel vrátil, vybral nôž. Dal ho Petrovi do ruky a povedal mu, nech stlačí nôž v dlani, aby sa ostrie dotýkalo prstov. Potom to dal spraviť Paľovi. “Tento nôž je ako vyhrotená situácia medzi vami. Pokiaľ ho len držíte, nič sa nestane, museli by ste na ostrie veľmi pritlačiť, ale keď nastane skrat a vy nožom potiahnete, tak…” “Sa porežeme!” povedal Peter. “Alebo si odrežeme prsty,” dodal peháč.

Oproti nim išla Alica s veľkým zväzkom balónov. Paľo aj Peter jej dali ružu zo strelnice. Ona im dala balóny. Paľovi čierny a Petrovi biely. Chalani prišli ku kráľovstvu krivých zrkadiel. Paľo si čierny balón strčil pod nočnú košeľu, Peter pod tričko. Robili pupkáčov alebo tehotných. Smiali sa na sebe, ako ich krivé zrkadlá deformovali. Chalani boli na retiazkovom kolotoči. Rukami sa snažili chytiť. Pustili balóny a tie stúpali k slnku. Chalanom sa podarilo chytiť sa za ruky. Pritiahli sa k sebe. Balóny zmizli na oblohe ako malé bodky. Po chvíli vystupovali zo sedačiek retiazkového kolotoča, keď sa prestali točiť okolo vlastnej osi, lebo boli navzájom zatočení. Paľovi sa zakrútila hlava. Peter ho pohotovo chytil, aby nespadol.

"Ale, ale," zasmál se. "Já myslel, že jsi jenom krotkej a hodnej."  "Necítí z tebe tu dominantní auru, tak si dovoluje víc než obvykle," poznamenal Oliver. Jonáš si s ním vyměnil rychlý pohled, než svou pozornost přesunul zpět ke mně. "Dobře, možná nejsem zrovna velkej dominant, ale víš, co jsem?" Naklonil se ke mně blíž a hravě na mě mrkl. Sice se nedalo popřít, že byl neskutečný sympaťák, v ten moment mě ale trochu děsil. Nevěděl jsem, co čekat. "Celkem pořádnej sadista, když je to potřeba."

“Elektrizuješ!” tvrdí, že na vine som ja. Znova sa pokúsime o dotyk. Puk, ďalší úder. “Je to suchý vzduch.” Ide do kúpeľne, pustí si na ruky vodu, vlhkými rukami si prejde po nohaviciach. “K tomu krepsilonky, sme ako malé elektrárne,” pobozká ma. Idem si aj ja zvlhčiť ruky. “Tak vieš, prečo má Pinokio nervy, keď ide okolo zápalkárne?” figliarsky sa usmieva.

“Andrej, ty si už niekedy robil to…,” neviem, ako presne nazvať maznanie sa s našimi vtákmi s ústami. “Myslíš fajku alebo učene orál?” pomôže mi Andrej. “Áno, to,” pritakávam. “Bohužiaľ robil. Mirko, ale skutočne krásne a ozajstné to bolo až s tebou,” ovinie mi ruku okolo krku a začne ma bozkávať.

“Nekňourej, brouku, mne to už chytlo. Koukni jako šilhám rukama,” začne Andrej parodovať Fredyho v češtine. “Šilhá se očima vole, né?” zakosím aj ja do češtiny. “Možno máš pravdu, to je asi žmurkať,” uvedomuje si Andrej chybu. “Myslím, že žmurkať je mrkat, ale šilhat, to je…,” neviem si teraz ja spomenúť na správny slovenský výraz, ale priblížim obe zrenice k nosu a názorne mu to ukazujem. “Ahá, máš pravdu, to je škúliť,” napadne Andrejovi ten správny preklad.

“Ukáž vtáka,“ prikazuje Stano. “Obyčajný normál, na teba sa nechytá,” konštatuje Čierny Peter. “Háčik, si na rade!” Andrej vytiahne svojho krásavca. Všetkým je na prvý pohľad jasné, že ide o pekný kúsok. Andrej oblúkom začne šťať, je asi pol metra od poslednej značky, ale jeho prúd silnie a preští najvzdialenejšiu značku minimálne o 20 cm. Chalani jasajú. “Andrej! Háčik je víťaz!” oslavujú ho, ako keby vyhral maratónsky beh. Viacerí tvrdia, že ho má aj najdlhšieho. Stano si sťahuje tepláky, porovnávajú si ich navzájom.

Ještě jednou se rozhlédl, a když se ujistil, že kromě jich dvou, kteří se nacházeli ve vlastním světě, nikde nikdo není, poodtáhl gumu mých boxerek. Srdce se mi divoce rozbušilo, a pokud jsem do té chvíle nebyl rudý jako rajče, tak v ten moment už rozhodně ano.

Rytmus sa začal zrýchľovať. Tichým ranným lesom sa niesli ich zvieracie zvuky. Asi 20 metrov od nich vyšli dva mladé 4 ročné jelene desatoráky. Zastali a pozerali na milujúcu sa dvojicu, ktorá sa dostala k vrcholu. Paľo v zášklboch plnil Petrovo vnútro teplým semenom. Striekať začal aj Peter. Jelene zastali, stále na nich hľadeli. Peter otvoril oči, drgol do Paľa. Oči chlapcov sa stretli s očami krásnych budúcich kráľov lesa. Chvíľu na seba pozerali. “No čo, kamoši, chcete sa pridať?” oslovil ich Peter. Až na Petrov hlas sa jelene prebrali z údivu a z toho, čo videli. Rozbehli sa po zasneženej pláni.