• black
Stylklasika
Datum publikace24. 3. 2023
Počet zobrazení638×
Hodnocení4.36
Počet komentářů6

Peter bol celú noc pri Paľovi. Spal v kresle vyzlečený do pančucháčov a prikrytý dekou. Pre Paľa to bola dosť zlá noc. Nemal bolesti, ale vždy keď sa mu podarilo zaspať, vybavovali sa mu fragmety z toho, ako ho napadli traja mladí muži. Boli maskovaní, v škraboškách. Paľovi sa sprvoti darilo celkom úspešne brániť, mal dojem, že jednému aj zlomil prst na ruke. Podarilo sa mu chytiť ruku útočníka, vykrútiť ju a druhou rukou vyvrátiť prst, v ktorom puklo. Nekrytý však inkasoval údery. Druhému minimálne rozrazil obočie. Darilo sa mu dávať rany, nie ich len prijímať. Potom ho však zrazili na zem a tam ho začali kopať. Vtedy si všimol aj štvrtého, ktorý stál bokom a dával pozor, či niekto nejde.

Trikrát sa Paľo zobudil zo sna, poprosil Petra, aby išiel za otcom a požiadal ho o tabletku na spanie. Primár prišiel osobne. Ponúkol liek aj synovi, lebo mu bolo jasné, že domov Peter neodíde. Nebude ani ochotný ísť spať do jeho pracovne. Peter medikament odmietol. Povedal, že bude dobre, ak bude mať ľahký spánok. Nech sa okamžite zobudí, keby Palino niečo potreboval. V noci Peter toho veľa nenaspal. V spánku Paľovi dvakrát masťou natrel aj guľky. Vždy mu pri tom pobozkal a poláskal jeho spiaci penis. Paľo vždy na to reagoval s úsmevom a vzdychmi.

Paľa hladkal aj po tvári a lícach a dával mu jemné bozky. Dával pri tom pozor, aby ho nezobudil. Keď si naplno uvedomil, čo tento spiaci a zmlátený chalan preňho znamená, keď si znova uvedomil, čo všetko k nemu cíti, neudržal sa a začali sa mu rinúť slzy po tvári. V tom momente sa rozhodol. Urobí všetko pre to, aby ďalej kráčali životom spolu. Oni predsa patria k sebe. Oni sú stvorení jeden pre druhého. To ich len Boh skúša, či sú schopní si to uvedomiť.

Nad ránom bol Peter natoľko unavený, že zaspal hlbokým spánkom. Keď sa Paľo zobudil, videl svojho spiaceho blonďáka. Nohy ma skrčené a na nich mal položenú hlavu. Ako tam spal, pôsobil nežne, až zraniteľne. Takto Peter pôsobil neuveriteľne chlapčensky, až detsky. Paľo bol rád, že Peter bol pri ňom celú noc. O tom, či ho má rád, nepochyboval. Pochybnosti mal však z toho, či naozaj dokážu fungovať ďalej.

Petrovi pípla sms-ka. Mobil ležal na stolíku vedľa neho. Paľo zobral mobil do ruky. Svietila tam ikonka – nová správa. Paľo klikol na zobrazenie – nová správa od Zdenka. Paľo chvíľu váhal, ale potom ovládol svoju zvedavosť. Ani on by nebol rád, ak by aj Peter čítal jeho správy. Pritom nemal pred ním žiadne tajomstvá. Položil mobil na stolík. Nahol sa nad spiaceho Petra, chcel ho pobozkať na čelo. V tom sa mu zatočila hlava, akoby na okamih stratil vedomie.

Dopad Paľovho tela na Petra ho okamžite zobudil. Peter ho v poslednej chvíli zachytil, aby nespadol na zem. 

“Pre boha, čo je, Pali?” preľakol sa Peter a pevne držal Paľa.

“Chcel som ísť na záchod,” ospravedlňoval sa Paľo.

“Mal si ma zobudiť, si ešte slabý,” vyčítal mu.

“Prepáč, Petrus.”

“Na to som tu, aby som ti pomohol. No poď, ideme,” vstal z kresla tak, ako bol, len v pančucháčoch. Pridŕžal Paľa. Pozrel na jeho bosé nohy. Pozeral okolo postele, ale papuče nikde nevidel. Zrejme mu ich ani nedali. Posunul mu svoje topánky. Paľo chcel ísť bosý, ale Peter mu to nedovolil. Paľo si na holé nohy dal zimné Petrove topánky a išli pomaly na záchod, ktorý bol na chodbe. Paľo sa chcel vycikať sám, ale Peter bol rýchlejší. Držal ho za vtáka, Paľo vďačne naňho pozrel a vypustil zlatistú tekutinu. Keď bol hotový, Peter mu jemne oklepal posledné kvapky moču. Paľo ho vďačne pobozkal.

“A teraz ty, Petrus,” siahol mu Paľo do pančucháčov a vybral jeho vtáka. Ich stará hra na spoločné vyprázdňovanie mala v tomto okamihu viac ako symbolický charakter. Paľo objal Petra a začal ho bozkávať. Peter mu bozky opätoval. Z Paľových očí začali tiecť slzy.

“Tak skúsime to ešte raz, Petrus?” opýtal sa, hoci stále v Paľovi hlodala neistota.

“Musíme, Pavelko, musíme to pre seba spraviť,” kotúľali sa slzy aj po Petrovej tvári.

Keď sa vrátili do izby, prišiel za nimi primár. Pýtal sa, akú mal Paľo noc a ako sa cíti. Skontroloval zranenia na tvári a hlave, či nenastal niekde zápalový proces, hoci mu nasadili širokospektrálne antibiotiká. Paľo mu povedal, že po lieku zaspal a spal dobre. To, že sa mu zatočila hlava a padol na Petra, nespomenul. Nepokladal to za dôležité. Primár trval na tom, aby Peter išiel domov osprchovať sa a prezliecť. Môže zobrať aj Paľove špinavé veci a priniesť mu čisté. Paľa čaká neurologické vyšetrenie a požiadal aj psychiatra, aby sa na pacienta prišiel pozrieť.

Peter nerád, ale poslúchol otca. Chvíľu bol ešte s Paľom. Držali sa za ruky. Nepotrebovali nič hovoriť, len vnímali jeden druhého. Práve toto mlčanie umožňovalo, aby ich siločiary vytvárali malé kvapôčky, ktoré vnikali do tej obrovskej dutiny, ktorá vznikla v ich vzťahu. Kvapôčky v dutine tuhli na čosi podobné betónu. Ale aj ten najkvalitnejší betón potrebuje svoj čas, aby stuhol a vytvrdol na pevný základ.

Neurológ dlho vyšetroval Paľa a potom hodnú chvíľu rozoberal s primárom výsledky vyšetrenia. To, že niektoré reflexy neboli celkom v norme, považovali za dôsledok otrasu mozgu, ktorý bol asi silnejší ako predpokladali.

Na Paľa sa prišiel pozrieť aj ON. Pýtal sa na ranný moč, či v ňom nemal krv. Skontroloval aj Paľove opuchnuté guľky. Ako sa s nimi “hral”, reakcia Paľovho chvostíka bola takmer okamžitá. Povedal mu, nech pri najbližšej ejakulácii skontroluje, či v semene nebude krv. Bol spokojný, ako sa opuch vyvíjal.

Psychiatrička spovedala Paľa, aké má pocity, ako zvláda a spracováva traumu útoku. Po konzultácii s primárom sa rozhodla pre ľahké antidepresíva. Išlo im o to, aby utlmili spomienky na útok. Paľo sa pýtal, či nebude po nich príliš utlmený. Asi by to nebolo dobré, ak by v divadle bol poddimenzovaný. Upozornili ho, že zatiaľ je v nemocnici a nie v divadle, a teraz riešia, ako odstrániť fyzické a psychické následky zažitej traumy. Medzi štyrmi očami povedala primárovi, aby ho v nemocnici držal len najnutnejšiu dobu. Má pocit, že veľmi zle znáša nemocničné prostredie.

Na chodbe sa objavili novinári. Redaktorka a fotograf sa chceli rozprávať s obeťou útoku. Primár povedal, že sa opýta pacienta, či je s nimi ochotný hovoriť. Paľo súhlasil, ale zásadne bol proti tomu, aby ho fotili. Sprvoti sa otázky dotýkali útoku samotného, potom redaktorka začala zisťovať, či podozrieva niekoho, kto by za napadnutím mohol stáť, alebo bol obeťou náhodného napadnutia. Paľo vedel, že vyšetrovanie prebieha, tak k týmto otázkam sa odmietol vyjadriť.

“Myslíte si, že dôvodom útoku môže byť vaša sexuálna orientácia?” Touto otázkou ho novinárka celkom dorazila. Chcel vedieť, odkiaľ má takéto informácie. Ona povedala, že má svoje zdroje, ktoré nebude odhaľovať. Paľo ich chcel najprv vyhodiť, ale potom sa rozhodol pre zmierlivejší tón.

“Ja som urobil coming out v najbližšom okolí, preto vás prosím, aby ste o tejto veci nehovorili.” Novinárka súhlasila pod podmienkou, že jej povolí, aby fotograf nafotil pár záberov. Paľovi neostalo nič iné, len súhlasiť. Práve ho fotograf fotil, chcel, aby zašitú ruku dal na paplón, aby bolo vidieť aj to zranenie, keď vošiel poručík Fabián. Okamžite zisťoval, či im Paľo poskytol nejaké informácie o možných útočníkoch, novinárka aj Paľo to popreli. Fabián vyprevadil novinársku dvojicu z izby.

“Dôrazne vás upozorňujem, aby ste v novinách neuvádzali žiadne možné motívy napadnutia ani nijakých možných podozrivých. Práve prebieha intenzívne vyšetrovanie. Tak isto aj sexuálna orientácia obete, ktorá je možným dôvodom útoku, nech nie je vo vašej správe alebo článku zverejnená! Inak budete mať veľké problémy a žalobu z marenia vyšetrovania!” nekompromisne s nimi jednal poručík.

“Toto je bežný postup alebo mimoriadny záujem polície je preto taký, lebo ide o syna vyššieho policajného dôstojníka?” neodpustila si novinárka nepríjemnú otázku.

“Myslím si, že napadnutie 18-ročného chlapca tromi maskovanými mužmi s následným ťažkým ublížením na zdraví je dostatočný dôvod na mimoriadny záujem polície. Cieľom je vyšetrenie prípadu a odhalenie a potrestania páchateľov tohto brutálneho činu. A je celkom jedno, o koho ide!” Novinári boli spokojní, lebo mali aj fotomateriál.

Pre Paľa to bolo prvé stretnutie s novinármi. Ako ukáže budúcnosť, toto stretnutie a novinársky záujem bol oproti tomu, čo mal zažiť v budúcnosti, veľmi korektný.

Poručík prišiel za Paľom, či si na niečo nové s útokom spomenul. Paľo mu povedal, že nie. V tom mu volal Šani. Paľo sa opýtal poručíka, či mu nebude vadiť, ak to zdvihne, lebo volal človek, ktorý bol vždy dobre informovaný. Poručík súhlasil. Šani sa v prvom rade informoval, ako na tom Paľo je. Zároveň mal preňho dôležitú informáciu. Minulý týždeň bol za Bubum Kamil a požiadal ho, aby mu na počítačovom maskérskom programe urobil tri masky upírov z troch fotografii. Jedna z nich bola práve jeho.

Táto informácia veľmi zaujala aj poručíka Fabiána. Povedal Paľovi, že on má zatiaľ najväčšie podozrenie na Laca Vargu. Paľo netušil, kto to je. Poručík mu povedal, že naňho dostal typ od Petra a je to brat nejakej Zdenky. Paľo ostal viac ako zarazený. Vôbec nerozumel tomu, prečo mu Peter o tom nepovedal.

Peter sa zastavil pro Máriu, ktorá sa tiež chystala navštíviť syna v nemocnici. Navarila mu obed. Keď sa pýtala Petra, či doma jedol, povedal, že nie, zabalila rovno dve porcie kuraťa s ryžou. V aute sa ho opýtala, či teda súhlasia s Paľom, že by skúsili svoj vzťah riešiť s psychológom.

“Určite, mami, ujmeš sa nás ty alebo…,” pozrel na ňu Peter spýtavo.

“Ja nie, ale mám pre vás človeka, ktorý sa vám bude venovať, koľko budete potrebovať, a bude vám dvom veľmi dobre rozumieť,” usmiala sa Mária.

“Lepšie ako ty?” prekvapene sa opýtal.

“To určite, je gay a robí praktický výskum k rigoróznej práci, tam nie je limit na prácu s pacientom. Budete preňho ideálny materiál,” vysvetlila mu výhody adepta na ich terapiu.

“No pekne, tak my s Palinom sme materiál?” usmial sa Peter a zaparkoval pri nemocnici.

“A k tomu vysoko výbušný a horľavý materiál,” dodala Mária a pobozkala Petra.

Keď prišli do Paľovej izby, spal. Vyšetrenia a návštevy ho unavili. Mária si pri pohľade naňho vzdychla a pobozkala ho na ústa. Paľo okamžite reagoval, objal mamu.

“Pufko, už si tu, treba mi natrieť guľky, skáče mi v nich zas sto čertov.” V domnení, že sa jeho pery dotýkajú Petrových, pokúsil sa vsunúť do úst jazyk.

“Palino, kroť sa, to som ja, mama!” upozornila ho Mária, ktorú synova reakcia celkom zaskočila. Okamžite otvoril oči.

“Mami, preboha! Čo to robíš?!” prekvapene reagoval.

“Ja? Čo robíš ty?” zasmiala sa, aby celú situáciu odľahčila.

“No pekne ťa doriadili,” neodpustila si komentovanie svojho pocitu.

“Ale ako vidím, začínaš reagovať normálne,” pousmiala sa. Peter odokryl Paľov paplón, zdvihol mu nočnú košeľu. Mama Paľa uistila, že sa nebude pozerať. Peter mu natieral opuchnuté guľky. Chladivá masť bola príjemná. Paľo si dával pozor, aby pri tom slastne nevzdychal. Po schladení guliek sa obaja pustili do ešte teplého kuraťa, obom obed chutil. Keď dojedali, sestra priniesla obed – polievku a žemľovku. Paľo jej chcel povedať, že to môže odniesť, lebo jedol, ale Mária povedala, že nech obed nechá. Priznala sa, že ona žemľovku miluje, len doma jej to chlapi nechcú jesť.

Paľo sa spýtal Petra, či mu priniesol veci. Peter prikývol. Vtedy si Paľo spomenul, že vlastne chcel aj veci do školy a rozčítanú knihu. Peter to vyriešil. Pôjde odviezť Máriu a prinesie mu to.

“Vieš, čo vymyslela na nás mama? Dá nás do rúk prihriateho pyrotechnika,” usmieval sa Peter.

“Prosím?” nechápal Paľo. Mária mu vysvetlila, o čo ide. Vtedy zazvonil Petrovi mobil. Zdvihol to.

“Prepáč, teraz nemôžem hovoriť, som v nemocnici!” položil to.

“Zdena?” pozrel naňho Paľo.

“Pokojne sa s ňou stretni, nemusíš tu byť pri mne stále,” zvážnel Paľov hlas. Nechcel si za každú cenu vynucovať Petrovu prítomnosť. Peter ho chcel ubezpečiť zmierlivým bozkom, ale Paľo sa odvrátil. Siahol do tašky, čo mu priniesol Peter, vytiahol biele pančucháče a natiahol si ich na nohy. Peter mu podal papuče. Keď sa Paľo postavil, znova začal strácať rovnováhu. Mama ho zachytila. Poslala Petra, nech ide s ním. Na záchode chcel dať Peter Paľa čúrať, ale on mu to nedovolil.

“Prečo si mi nepovedal, že podozrievaš Laca Vargu, Zdeninho brata? Čo si mám o tom myslieť, Petrus? Klameš ma, niečo predo mnou tajíš?” podráždene naňho pozeral.

“Prepáč, napadlo mi to, keď som hovoril s poručíkom medzi štyrmi očami,” ospravedlňoval sa Peter.

“Ja ti chcem veriť, tak veľmi ti chcem veriť, prečo mi robíš takéto veci?” chytil mu do dlaní tvár a skúmavo mu hľadel do očí. “Petrus, zas si ma hodil dozadu, už som mal dojem, že sme urobili krok k sebe,” vyčítal mu.

“Pali, ver mi, nie je za tým nič iné. So Zdenou končím, ona je príčina, čo sa medzi nami udialo,” povedal Peter rozhodne.

“Mýliš sa, drahý, príčina je len v tebe a vo mne, nehľadaj iného vinníka. Ak by nebola Zdena, bola by Žofia, Anča,” držal mu Paľo stále tvár v dlaniach.

“Dovolíš?” vymanil sa z Paľových rúk. Z vrecka vybral mobil. Dal automatické vytáčanie. “Ahoj Zdena, chcem ti povedať, že medzi nami dvoma je koniec. Áno, ako som povedal. Nič si nerozmyslím,” položil. Mobil dal nazad do vrecka. Teraz Peter chytil do dlaní Paľovu tvár. Uprene mu pozrel do očí.

“Už mi veríš, Pavelko?” čakal na Paľovu odpoveď.

“Chcem ti veriť, Petrus, ver, že chcem,” pobozkal ho. “Ale asi to chce čas, asi to chce naozaj toho pyrotechnika,” zľahčil to Paľo.

“Ale prihriateho pyrotechnika,” dodal Peter a objal ho. Kým prišli do izby, Petrovi trikrát zvonil mobil. Peter zakaždým volaného zrušil. V izbe sa mobil ozval ešte dvakrát.

“Môžeš ju aj zablokovať,” poradil mu Paľo.

“Ako?”

“Ukáž,” zobral Paľo do ruky mobil. Chvíľu klikal na mobile. Peter sa pozeral, ako to spravil. Márii sa zdalo, že Paľo je znova unavený. Navrhla, nech ju Peter odvezie. Po ich odchode Paľo naozaj zaspal.

Paľo v nočnej košeli a bielych pančucháčoch sa ocitol v zrkadlovom labyrinte. Hľadal východ. Stále sa mu to nedarilo. Zrazu sa v zrkadlách objavili maskované postavy jeho útočníkov. Chvíľu im Paľo úspešne unikal. Po chvíli ho však zahnali do slepej uličky. Cez sklá a v odrazoch zrkadiel videl, ako sa k nemu blížia. Už sa pri ňom zjavovali reálne. V tom zo zrkadla vyšla ruka. Vtiahla ho cez zrkadlovú plochu do bezpečia.

Peter sa vrátil do nemocnice. Otvoril dvere na Paľovej izbe. Vedľa neho sedela Alica. Obaja sa smiali.

“Prepáčte, nebudem vás rušiť,” chcel odísť Peter z izby.

“Peter, nikam nechoď,” povedala Alica.

“Ostaň, Petrus,” poprosil ho Paľo.

“Celý čas nehovorí Paľo o nikom inom, ako o tebe,” presviedčala ho Alica.

“To chcete povedať, že na mne ste sa aj smiali?” trochu prekvapene reagoval Peter. Alica s Paľom pozreli na seba a vybuchli do smiechu. “Smiem vedieť, čo tak smiešne si na mňa prezradil?” cítil sa trápne Peter.

“Vravel som Alis o našich začiatkoch s tancom, ako si s tým chcel seknúť,” prezradil mu dôvod dobrej nálady. Teraz sa pousmial aj Peter.

“A o štupli od šampusu ti hovoril?”

“Petrus!” začervenal sa Paľo.

“To chcem počuť,” tešila sa na ďalšiu ich bláznivú príhodu. Pre Petra to bola vtedy zábava, ale pre Paľa ani veľmi nie. Peter to popisoval, Paľo chvíľu prevracal očami, ale keď rozprávanie prebral on, ožil. Hlavne keď kvetnato opisoval, ako prinútil Petra ryžovať štupeľ v jeho výkaloch. Z jednej príhody prichádzali na druhú. Samozrejme tie najpikantnejšie radšej nespomínali. Občas niečo veselé povedala Alica. Bola príjemným oživením pre oboch chalanov v situácii, kedy sa chceli k sebe znova vrátiť, ale nevedeli ako.

“Chalani, poviem vám jednu vec, ste prvý dvaja gayovia, ktorých som mala možnosť spoznať. Ste úžasní ľudia. Ak sú všetci gayovia takí ako vy, tak je to úžasná skupina ľudí. Viete, predstavovala som si to všelijako, ale teraz vidím, že vy cítite a vnímate veci tak ako všetci ostatní. Možno ešte intenzívnejšie.” Paľo si pritiahol Alicu k sebe.

“Ďakujem, Alis!” Alica jednou rukou držala Paľa, druhou chytila Petra.

“Bola by strašná škoda, keby ste vy dvaja nedokázali nájsť znova cestu k sebe. Lebo vy dvaja k sebe patríte.” Alica sa nahla k Petrovi a pobozkala aj jeho.

“Budem šťastná, ak vy budete šťastní, a veľmi rada budem vaša kamoška,” spojila ich ruky. Alica sa zberala na odchod. Peter s Paľom na seba pozreli. Pochopili sa. Peter sa ponúkol, že Alicu odvezie.

Paľo si vybral knihu. Začal čítať, ale na text sa nevedel sústrediť. Prečítal vetu, odstavec. Chcelo to obrovské sústredenie, aby vnímal text. Keď bol na konci odstavca, nevedel čo bolo na začiatku. Vrátil sa na úvod. Nešlo to. Knihu zložil. Po chvíli sa o to pokúsil znova. Výsledok bol však rovnaký.

***

“Stratil som sa v labyrinte vlastných citov,
narážam do zrkadiel a skla, ako do spomienok.
Dostávam úder do tváre,
bojím sa, že prídu kopance.
Pripravujem sa, aby som sa bránil.
Chcem zasiahnuť protivníka,
ale moja ruka sa odráža od môjho obrazu.
Cítim, že moje údery ma zasahujú.
Moja päsť dopadá na moju tvár.
Úder za úderom.
Neviem sa im brániť.
Zrážajú ma k zemi.
Chcem uniknúť sám pred sebou,
ale všade kam sa pozriem, vidím seba.
Ako sa chrániť pred sebou samým?
Keď ja poznám najlepšie svoje najzraniteľnejšie miesta.
Keď práve ja viem, kde ma to najviac bolí.
Prečo si chcem zo srdca vytrhnúť,
čo mi k nemu prirástlo?
Zrazu ma chytí ruka,
ťahá ma preč.
Chce ma nadobro doraziť.
Stisnúť mi hrdlo, nech už viac nekričím.
Nech už nedýcham?
Alebo ma chce zachrániť.
Po hlave pohladiť.
Na ústa pobozkať.”

Peter dočítal svoju najnovšiu báseň.

“Vyzerá tá ruka takto?” opýtal sa ho Paľo a vystrčil zašitú pravačku.

“Neviem, asi?” bol nerozhodný Peter.

“Poď sem,” privolal ho Paľo a oboma rukami mu zovrel hrdlo. Stlačil ho. Potom sa mu prisal na ústa a vášnivo ho pobozkal. Ich jazyky sa spojili. Paľo hladkal Petra po tvári.

“Petrus, toto naozaj nie je náhoda. Presne takýto sen som mal ja.”

***

Ďalšiu noc spali omnoho lepšie. Po tabletke Paľo zaspal okamžite. Peter chvíľu ešte písal niečo na laptope. Potom pobozkal spiaceho Paľa. Vyzliekol sa, mal na sebe čierne pančucháče a čierne tričko s dlhými rukávmi. Ľahol si na rozkladacie lôžko, ktoré nechal do Paľovej izby priniesť primár. Zhasol svetlo. V tme sa prihovoril spiacemu peháčovi.

“Pavelko, prestaň blúdiť v labyrinte, vráť sa ku mne.” Aj blonďák s tvárou anjela a občas spôsobmi čerta zavrel oči.

Peter celý v čiernom vyvádzal z labyrintu Paľa v nemocničnej nočnej košeli uviazanej na chrbte, bielych pančucháčoch a čiapočkou z prubanu na hlave. Utekali prázdnym lunaparkom. Zastavili sa pri strelnici. Ordinárne vymaľovaná Zdenka im podala vzduchovky. Obaja dobrí strelci po prvej rane vystrelili ružu. Zdenka čakala, že dostane ružu aspoň od Petra, ale chalani sa od strelnice rozbehli ďalej. Oproti nim išla Alica s veľkým zväzkom balónov. Paľo aj Peter jej dali ružu zo strelnice. Ona im dala balóny. Paľovi čierny a Petrovi biely. Chalani prišli ku kráľovstvu krivých zrkadiel.

Paľo si čierny balón strčil pod nočnú košeľu, Peter pod tričko. Robili pupkáčov alebo tehotných. Smiali sa na sebe, ako ich krivé zrkadlá deformovali. Chalani boli na retiazkovom kolotoči. Rukami sa snažili chytiť. Pustili balóny a tie stúpali k slnku. Chalanom sa podarilo chytiť sa za ruky. Pritiahli sa k sebe. Balóny zmizli na oblohe ako malé bodky. Po chvíli vystupovali zo sedačiek retiazkového kolotoča, keď sa prestali točiť okolo vlastnej osi, lebo boli navzájom zatočení. Paľovi sa zakrútila hlava. Peter ho pohotovo chytil, aby nespadol.

Peter sa zobudil, ako niečo vrazilo do jeho rozkladacieho lôžka. Videl nad sebou postavu Paľa. Zrejme si neuvedomil, že bude tak blízko. 

“Prepáč, nechcel som ťa zobudiť. Spi, idem len na záchod,” pološeptom mu vravel Paľo.

“Vydrž, idem s tebou,” vstával z lôžka rýchlo Peter. Ako kráčali chodbou k toalete, chytil Peter Paľa za ruku.

“Bože, točí sa mi hlava, ako by som bol na kolotoči,” prehodil Paľo.

“A nebol si?” pozrel naňho vážne Peter.

“Šušu, si mešuge?” ukázal na hlavu Paľo.

“To ty si šušu, ty máš otrasené závity a k tomu omámené liekmi,” odsmečoval Peter.

“Výnimočne máš pravdu, Petrus,” priznal, že je trochu mimo. Vošli na záchod. Peter pozrel na Paľa.

“Môžem?” opýtal sa neisto. Paľo prikývol. Peter mu stiahol biele pančucháče a vytiahol mu polovzrušený cikáč. Nasmeroval ho na misu. Keď Paľo dočúral, oklepal mu ho od posledných kvapiek. Neustále ho držal v ruke a jemne ho stískal. Prisal sa mu na pery. Obaja do bozku zapojili aj jazyky. Paľovo vzrušenie narastalo.

“A ty nechceš cikať?” opýtal sa Paľo.

“Netreba mi,” znova pritlačil svoje pery na Paľove. Pokračoval v láskaní penisu rukou. Sťahoval mu predkožku a od žaluďa prechádzal ku koreňu. Peter sa odlepil od Paľových úst a kľakol si. Jazykom prešiel po odhalenom žaludi, obkrúžil ho, vsunul do dierky, prešiel cez uzdičku. Zlízol prvú kvapku lásky. Jemne žaluď stisol zubami.

“Petrus zlatý, nemali by sme tu…,” upozorňoval ho Paľo.

“Skôr nám príde niekto do izby, ako sem,” povedal Peter a začal ho intenzívne spracovávať ústami. Prstami prechádzal cez hrádzu až k Paľovej dierke. Paľo začal slastne vzdychať. Hladkal Petra po vlasoch, lícach. Užíval si to, aj keď v nakopnutých guliach cítil bolesť. Peter mu prstami začal vnikať do dierky. Prsty sa dostali až k uzlíku nervov, ktoré stvoril Boh na to, aby sa božská láska Adamovi páčila. A páčila sa aj Paľovi. Peter cítil, že Paľo smeruje k vrcholu. Zazdalo sa mu, akoby Paľo nestál celkom pevne. Aby nestratil stabilitu, Peter ho druhou rukou pridŕžal.

V zášklboch tela naplnil Paľo Petrove ústa teplým semenom. Paľo sa zakymácal. Radšej sa oprel o stenu. Peter mu jazykom poutieral kohúta a postavil sa k nemu. V dlhom bozku mu dal ochutnať jeho poúrazový výron lásky. Chuť bola trpkejšia, ale práve o to aj výraznejšia. Možno to ovplyvnil zápalový proces v opuchnutých guľkách. Paľo si pretočil Petra k stene a rukou mu vkĺzol do pančucháčov. Jeho penis bol napružený. Vybral mu ho a začal sa s ním hrať s rukou.

“Len ma veľmi nechytaj za hlavu,” upozornil ho a kľakol si.

“Neboj sa láska. Zvládneš to?” mal obavy Peter.

“Pokúsim sa,” povedal Paľo a začal on fajčiť Petra. Konečne ho mohol znovu ochutnávať po viac ako týždni. Pohyby robil pritom pomalšie, vláčnejšie, aby sa necítil ako v tom sne na kolotoči. Bol to zvláštny sen – lunapark. Však na kolotočoch nebol tak dávno. Cítil, ako sa Peter sa aj napriek jeho pomalým pohybom blíži k vrcholu. Mal pocit, že začal striekať naozaj rýchlo. Paľo dychtivo pregĺgal jeho výstrek. V tom sa z chodby ozval šramot. Dvere na toaletu sa otvorili, stál v nich starec s barlami. S krátkozrakými očami sliepňal na dvojicu black & white.

“Peter zlatý, vravel som ti, že nie tu!” vstával Paľo. Peter si vtáka strčil do pančucháčov.

“Poďte, ujo, už vám uvoľníme miesto,” prešli rýchlo okolo starčeka a čo najrýchlejšie zmizli v izbe.

“Bože drahý, tak už si po mňa poslal?!” vyjachtal prestrašený dedko a zosunul sa na miesto, kde bola dvojica, ktorá ho tak vystrašila.

Chalani sa ešte pri posteli objali a ľahli si do postelí. Peter sa prisunul ešte bližšie a chytil Paľa za ruku. Na chodbe sa ozval ruch a vzrušené hlasy. Pomaly sa otvorili dvere.

“Pozrite, pán Poláček, tu spí syn pána primára a jeho zranený kamarát. Prepáčte chlapci,“ ospravedlňovala sa sestra, ktorá dedkovi ukázala izbu.

“Sestrička, a ja vám vravím, že anjel hrýzol čerta do chvosta. Bili sa o mňa. Anjel zakričal do neba – Svätý Peter, vravel som ti, že je tu! A čert ma volal Poďte ujo, už sa pre vás uvoľnilo miesto!” presviedčal ju o tom, čo videl na vlastné oči.

“Dobre, pán Poláček, a ja som Mária Magdaléna, odvediem vás do vašej izby a dostanete injekciu na upokojenie! Zhasnem vám, chlapci?” nečakala sestra na odpoveď a zhasla im a zavrela dvere.

“Panenka skákavá a mne tu nik neverí,” horekoval starček na chodbe.

“Anjelik môj, vidíš, čo sme spôsobili? Zajtra dedka preložia na psychinu.”

“Poď ku mne, ty čert, lebo na psychine skončím aj ja,” volal Paľo Petra k sebe.

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (18 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (18 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (18 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (17 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (25 hlasů)

Další ze série

Autoři povídky

Celé jméno-
Věk0

Život bez pančucháčov, je život s holými nohami.

Autor

Nezapomeň napsat komentář, a podpořit tak další publikaci autora!

Komentáře  

+4 #6 Odp.: Otoč sa k slnku – 36. Labyrintblack 2023-03-28 19:40
Ďakujem za komentáre priatelia. Verme že P&P sa budú otáčať tak, aby Vás nesklamali.
Citovat
+7 #5 Odp.: Otoč sa k slnku – 36. LabyrintGD 2023-03-27 06:41
Tak se nám ze zamilované "kovbojky" stává pomalu detektivka. :lol: Je to hezky napsané a líbí se, jen se kvůli jistým náznakům bojím věcí příštích.
Citovat
+8 #4 Odp.: Otoč sa k slnku – 36. LabyrintEradia 2023-03-26 11:02
Moc pěkný díl. :-)
Citovat
+6 #3 Odp.: Otoč sa k slnku – 36. Labyrintmišo64 2023-03-26 00:31
Cituji Yorjan:
Zasa krásny a láskyplný diel. Vďaka bohu, že Puf a Muf dostali rozum. Sú naozaj stvorení jeden pre druhého. Mám ich veľmi rád.
A Misho, krásne a dojemné verše. Veliká vďaka za zdieľanie.

Tie verše som dostal kedysi ja....a hádaj od koho? :lol:
Citovat
+5 #2 Odp.: Otoč sa k slnku – 36. LabyrintYorjan 2023-03-25 22:11
Zasa krásny a láskyplný diel. Vďaka bohu, že Puf a Muf dostali rozum. Sú naozaj stvorení jeden pre druhého. Mám ich veľmi rád.
A Misho, krásne a dojemné verše. Veliká vďaka za zdieľanie.
Citovat
+5 #1 Otoč sa k slnku 36 Labyrintmišo64 2023-03-25 02:32
Krásny diel. Kocúriky sú na dobrej ceste vrátiť sa k sebe.Aj tu mi pod chvíľou vyronila slzička,ale bolo to už od dojatia,ako sa Petrík o Palinka stará.Chlapci moji,za Vašu snahu sa s Vami podelím o niečo, čo patrilo iba mne...teraz už aj Vám dvom: "Krásny je deň,keď Tvoja tvár sa smeje.Už nie si sám,nech Ťa to pri srdci hreje.Veď život samotný je túžba nesplnených prianí.lež ten,čo Ťa miluje Tvoju dušu chráni.A s Tebou splnia sa mu všetky krásne priania,keď láska kvitne v nás od večera do svitania."Tak.Držím Vám obom palce.Ten koniec príbehu mi silno pripomína iný príbeh...možno sa ho dozviete z úst niekoho,komu na Vás veľmi záleží.
Citovat