Otoč sa k slnku – 17. Ružové sny 3x

Unavení a aj trochu pripití chalani zaspali v pevnom objatí. Nohy v ružových pančucháčoch mali do seba vzájomne prepletené. Ťažké bolo zistiť, ktorá bola Paľova a ktorá Petrova noha. Paľo sa zobudil, opatrne vykĺzol z Petrovho objatia. Zobral klietku na penis a išiel do kúpeľne. Dôkladne ju poumýval. Peter spal slastne unavený po dlhom večernom milovaní. Paľo mu stiahol predok pančucháčov, ktoré skrývali odpočívajúceho ovisnutého kohútika. Paľo ho zľahka pohladkal, dal mu jemný bozk a začal ho vsúvať do klietky. Aj keď bol jeho kohútik v pokoji, mal čo robiť, aby ho do nej vopchal a zamkol. Natiahol mu pančušky znova na pás. Vkĺzol pod perinu k Petrovi a začal mu spievať:

“Oh, Petrus! Oh, Petrus!” Miesto ďalších slov ho začal bozkávať po tej krásnej tvári so zavretými modrými očami. Aj keď Peter ešte spal, pootvoril návštevníkovi – Paľovmu jazyku ústa, aby sa mohol láskať s milým votrelcom. Peter pevne objal Paľa a nasledovali vášnivé a smädné bozky. Paľo cítil, ako sa mu začína plniť priestor pod predným švom pančušiek. Po chvíli k nemu doputovala aj Petrova pravá ruka a začala mu penis masírovať. Paľo pevne zovrel do dlaní Petrove polovičky a začal ich hladkať a stláčať.

“Poď do mňa Palino, tak mi to chýbalo,” pootočil sa mu Peter chrbtom. Paľo mu stiahol pančušky na zadku a začal mu prstami masírovať dierku. Peter si uvedomil, že čosi bráni, aby sa aj jeho kohútik stoporil. Siahol si do lona a uvedomil si, že jeho spevavec je uväznený v klietke. “Pali, ty hyena, to si mi čo urobil?” ostal prekvapený Peter, ale už cítil Paľove dráždivé prsty vo svojom vnútri.

“Hovoril si, že by si chcel vedieť, ako sa cítil Kamil v roly slúžky. Povedal si to dvakrát,” pripomenul mu Paľo, ktorý už vnikal do Petrovej jaskynky zázrakov so svojím nadržaným prieskumníkom.

“Dobre, ale keď sa urobíš, vypustíš mi ho,” prosil Peter.

“Peťulko, musíš vydržať aspoň tri čísla, aby si zistil, čo prežíval ten nešťastník,” Paľo si to užíval naplno. Peťo začal pravidelne prirážať, robilo mu to dobre, aj keď vzrušenie nemohol odventilovať. O chvíľu pocítil, ako sa Paľovo telo naplo a začalo ho napĺňať teplým semenom. Po chvíli sa Paľo vydýchal, natiahol Peťovi pančucháče a otočil si ho k sebe tvárou. Jemne ho pobozkal. Chcel v objatí s ním zaspať, ale Petrova ruka mu začala zvädnutého kuhútika masírovať. Kohútik sa tváril, že tak skoro kikiríkať nebude. Peter pobozkal Paľa na ústa a pobral sa zvädnutému vtákovi vdýchnuť nový život.

Stačilo pár bozkov, obliznutie žaluďa, vniknutie jazyka do dierky, poláskanie úponu predkožky a ovisnutý kohútik sa preberal k životu. Petrove pery, ruky a jazyk o chvíľu premenili mäkký kus tkaniva na tvrdého bojovníka pripraveného na ďalšiu misiu. Teraz si Paľo dal najprv nohy Petra ležiaceho na chrbte na ramená a začal do rozmasírovanej dierky vnikať. O chvíľu sa ozvalo plieskanie vyholeného Paľovho podbruška o Petrove guľaté polovičky. Rytmus pleskotu a Petrových vzdychov sa v ušiach chlapcov dopĺňal o nepravidelné tóny flauty a saxíku, pozadie podporila basgitara v tónoch ich dychu. Po chvíli sa Peter dal na štyri a Paľo sa dobíjal odzadu. Už to nebolo o prudkej vášni, ale o dokonalom pôžitku spojenia, ktoré si týždeň odriekali.

Stálo to za to? Na túto otázku by v danom okamihu každý z nich jednoznačne povedal – nie. S odstupom času na tento konflikt často spomínali a začali pociťovať, že okrem sklamania a vnútorného utrpenia im dal aj nový rozmer vzájomného poznania, chvíľkového odcudzenia vnímaného ako večnosť. Potom to krásne  zblíženie, keď sa posúvali o dimenziu ďalej.

Zistili, že ten môj chlapec ma má skutočne rád. Ten môj chlapec je ochotný pre našu lásku trpieť. Ten môj chlapec nie je handra, vie sa nahnevať. Ten môj chlapec má hrdosť, ale vie byť aj veľkorysý. Ten môj chlapec vie odpúšťať. A to najdôležitejšie, ja toho nádherného chlapca v pančucháčoch neskutočne milujem. Chcem pre toho chlapca žiť a chcem, aby ten chlapec žil pre mňa a so mnou.

Po dosiahnutí druhého vrcholu v ušiach chlapcov znela len basgitara ich výdychov, keď pocítil Peter vo svojom vnútri druhú várku teplého semena. Paľo bol rozkošou znavený, viečka sa mu zavreli a začal pravidelne a hlboko dýchať. Zaspával. Cítil sa ako dokonale vyžmýkaný citrón. Peter mal celkom iné pocity, vzrušenie sa v ňom kumulovalo, cítil napätie vo svojich asymetrických guľkách. Jeho kohút by rád hlavou prerazil mreže klietky, v ktorej bol uzavretý, ale nedarilo sa mu to.

Paľo znova pocítil na svojom zvädnutom penise Petrove ruky a o chvíľu aj ústa. Jazyk a pery prevzali funkciu defibrilátora a kriesili kolabujúceho pacienta. Pacient pod chvíľou odchádzal, fibriloval, ale starostlivosť oň bola v skúsených rukách. Terapeutické postupy vytrvale vdychovali do exitujúceho údu nový život. Novú silu.

“Petrus, ja naozaj spím,” ospalo precedil pomedzi zuby Paľo.

“Ty možno dokážeš zaspať, ale mne roztrhne gule,” plný energie a chtíču ho presviedčal Peter.

“Dobre, tak ti kokôtika vypustím na slobodu,” rozhodol Paľo.

“Nie, povedal si tri čísla, ja to vydržím, ale musíš to vydržať aj ty,” trval na svojom Peter.

Cítil, ako sa poddajne mäkké tkanivo ochabnutého vtáka začína plniť krvou. Neochotne, pomaly, krok po kroku mililitre čerstvej okysličenej krvi spevňovali Paľovho zhasnutého krásavca. Medicínsky zázrak sa podaril a po pár dlhých nekonečných minútach sa podarilo, že bol Paľov seržant v plnej poľnej. Ak by mal seržant vedomie, určite by si pomyslel – “Ak sa mi podarí aj táto misia, určite ma neminie povýšenie.” Bojaschopnosť penisu prebrala k životu aj zaspávajúceho Paľa.

Začala sa tretia svetová. A vôbec nešlo o rýchly boj. Prienik za línie sa podaril okamžite, lebo Petrova nadržaná riťka viac ako ochotne pustila dnu seržanta. Pre seržanta teraz začal dlhý a vyčerpávajúci boj neustálych prískokov pri prenikaní do nepriateľského územia. Nie, nebolo to nepriateľské územie. Bola to Zem zasnúbená. Ale aj židovskému národu trvalo štyri desaťročia, kým do nej dorazili. Chlapci menili polohy dosť často. Nakoniec zasadol Peter na Paľa ležiaceho na chrbte. Prieniky seržanta išli teraz skutočne na doraz. Po dlhých a nekonečných minútach plných vzrušenia a vzdychov sa stal zázrak. Paľovo telo sa naplo a v silných kŕčoch bolo Petrovo vnútro naplnené treťou dávkou teplého semena. To z nasýtenej dierky vytieklo okamžite von. Peter s vďačnosti vyoblizoval Paľovho seržanta. Tak, aby si naozaj zaslúžil prepustenie svojho kohútika na slobodu.

Paľo ledva držal otvorené viečka, keď odomkýnal zámku na klietke. Akosi sa mu nedarilo zasunúť malý kľúčik do zámky.

“Peťo, vyspime sa, potom ti ho pustím na slobodu!” začal vyjednávať Paľo.

“Hláska, už aj mi odomkni vtáka, lebo ťa strčím pod studenú sprchu,” znel rázne Petrov hlas, aj keď mu to vravel šeptom. Predstava studenej vody na chvíľu prebrala Paľa.

“Ty si násilník, Petrus. Vyžmýkal si ma ako elektrický odšťavovač,” hundral Paľo.

“Ty mi zavrieš bimbíša do klietky a ja som násilník?” nahneval sa Peter.

“A teraz ho Petrusovi pekne vycmúľaj, zaslúži si to,” tešil sa Peter, lebo len čo sa jeho bimbíš dostal na slobodu, začal sa zväčšovať a rásť.

“Palinko chce cikať,” hovoril o sebe ako malé dieťa Paľo.

“Tak poď ty nešťastník,” podvihol Paľa a obaja v ružových pančuškách zamierili na záchod. Najprv dal vycikať Paľa Peter, potom naopak. Boli naozaj ako veľké malé deti. Ružovučký, plný lásky a nehy jeden ku druhému, aj keď jedno bábätko by už veľmi chcelo spinkať.

“Palinko je smädnučký,” povedal Paľo, keď si umývali ruky. Možno to bola teraz aj zbytočná hygiena, lebo dokonale si vymieňali viac ako hodinu všetky telesné tekutiny.

“Poď, Palinko, do postieľky, dobrý Petrík ti dá do úst cumlík, a keď ho vycmuľkáš, dovolí ti aj zaspinkať.” Vkladal Paľovi do úst svoj stoporený, tvrdý penis. Inokedy by ho Paľo okamžite začal oblizovať a sať. Teraz to bolo ako bozkávanie cez sklo.

“S tebou je to teraz, Pali, ako keď sa lačnému nechce srať,” hundral Peter. Vytiahol mu penis z úst. Poriadne si ho natrel lubrikantom a naniesol ho aj do Paľovej dierky. Paľo, aj keď pri polovičnom vedomí, mal dojem, že mu tam musel vytlačiť celú tubu. Pomocou prstov začal rozťahovať dierku. Najprv bola nepoddajná, stuhnutá, ale čochvíľa sa uvoľnila a Peter postupne pridával prsty, ktoré do nej vnikali. Podarilo sa mu dierku roztiahnuť na 5 prstov a dosť hlboko.

Do uvoľnenej dierky vsunul svojho kohúta užívajúceho si slobodu a na doraz vnikol do Paľa. Pocit, že má v sebe Petra, ho znova prebral. Najprv pomaly, ale potom intenzívnejšie začal Paľo prirážať.

“Nie tak divoko, Pali, nech sa neroztrhne uzdička.“ Peter strážil svoj pohyb, aby penis nevysúval viac ako do polovičky. Nebolo to až tak intenzívne, ako keby vytiahol penis takmer celý a intenzívne dráždil žaluď, ale aj tento obmedzený pohyb im prinášal rozkoš. Ani jeden nemal tendenciu ich spojenie predlžovať. Peter bol nadržaný a Paľo unavený. Po chvíli Peter začal striekať. Pocit tepla vo svojom vnútri teraz naozaj zavrel Paľove oči. Peter cítil úľavu a slasť. Objal si pehavého sivookého chlapca a penis nechal v ňom zasunutý. Paľova riťka sa ho snažila vyprevadiť von, ale stále pevný a vzrušený kohút ostal stáť vo dverách. Aj Peter zavrel oči a zaspal. V momente zaspania bol ešte stále spojený s Paľom.

Snívali sa im krásne sny, popisovať ich by bolo ako nosenie dreva do lesa. Snívalo sa im o tom, čo práve robili. Ich sny boli o sexe. O krásnom, nežnom aj vášnivom sexe v ružových pančucháčoch. O sexe dvoch spriaznených duší, ktoré tak isto ako ich mladé krásne telá vytvárali dokonalý pár.

Z ružových snov sa prvý prebudil Peter. Cítil, ako mu jeho kohútik stál stále v pozore. Ani nie pred mesiacom by tento stav vyriešil svojou pravačkou, ale teraz, keď mal vedľa seba milovanú osobu, ani ho nenapadlo, aby sa chytal svojho kohúta vlastnými rukami. Zahľadel sa na tú tvár, ktorá v ňom vyvolávala už tri týždne neuveriteľné chvenie a vibrácie. Cítil to už vtedy, keď ho prvý raz zbadal v škole? Určite nie. Ako si nemohol všimnúť a zamilovať sa hneď do tohto krásneho chalana. Ako ho mohol prehliadať skoro mesiac, kým ochorel. Alebo vtedy tú krásu a príťažlivosť Paľo v tvári nemal? Nedokázal na to odpovedať, v spomienkach zo septembra Paľa videl a vnímal ako zahmlenú bytosť. Aká škoda toľkého premárneného času. Peter mu začal polohlasom recitovať.

“Keď ja a ty,
sa dá povedať
aj ako on a on,
tieto slová dávam von.
Srdce mi bije ako zvon,
vibrujú mnou emócie,
priam zo sopečnej erupcie. 

Moja duša si už privyká,
že tvoja ruka sa ma dotýka.
Dotýkať sa ma môže všade,
aj kde to bolo zakázané,
však čo sa také stane,
keď okrem rúk sa dotknú jazyky.
V tom momente som ako opitý.

A nasleduje činnosť smelá,
keď sa dotknú naše telá.
A vôbec nemusia byť nahé,
v spojení nič nebráni snahe,
aby sme v spoločnom splynutí
užívali krásu času v plynutí.

Z tvojich úst keď počujem Petrus,
v tom okamihu som v pozore.
Viem, že príde čosi vážne,
a nie slová prázdne vlažné,
že mi tvoje slová dajú vyznanie,
možno smutné, trpké priznanie.

Pokúsim sa na Teba nehnevať,
mojím snom je ti všetko dať,
dať všetko, čo mi dávaš ty,
a ešte o kus viac.

Bežali sme plážou k slnku.
Stopy zahaľuje piesok naviaty,
tadiaľto sme bežali,
ruka v ruke,
ja a ty.”

Pri posledných slovách recitácie sa Paľo zobudil na Petrov hlas plný emócie.

“To bolo krásne, Petrus, povedz mi to ešte raz,” pobozkal ho Paľo s vďakou.

“Palino, nemôžem,” povedal Peter.

“Nemôžeš, alebo nechceš?” pýtal sa Paľo.

“Nemôžem, to boli len také náhodné slová, čo mi napadli,” zaklamal Peter. Báseň ešte nemal upravenú.

“Zachytil som 5-6 veršov. Ty píšeš básne?” pritúlil sa k nemu Paľo.

“Trochu, občas,” ako keby sa za to Peter hanbil.

“Škoda, že som to nepočul celé,” ľutoval Paľo.

“Palino, vezmeš ma do úst?” poprosil ho Peter.

“Aj celého, láska, a hádaj, kde začnem?” odpovedať nestačil, lebo Paľo sa mu prisal na ústa, párkrát mu aj jemne pohrýzol pery a jazyk, rukou mu začal masírovať kohútika cez pančucháče. Prebozkával sa cez ušné lalôčiky, bradu a krk, pevné bradavky. Doprial svojím ušiam aj zvonivý smiech, keď mu oblizoval pupík a nezadržateľne sa blížil k nadržanému kohútovi. Prv, ako ho pozdravil, povenoval sa asymetrickým guľkám, cez dierku mu pomasíroval prstom prostatu a zobral kohúta celého do úst. Sal ho, oblizoval a pritom prstom stále masíroval tú čertovskú žľazu. Netrvalo dlho a Peter doprial plnotučnú porciu čerstvých teplých ranných spermií v tej najdokonalejšej forme servírovania. Paľo bol mierne vzrušený, ale vôbec nenástojil na tom, aby ho Peter tiež uspokojil.

Po obrade spoločného cikania sa chalani vyzliekli z ružových pančušiek a dopriali si poriadnu sprchu. Pod teplou vodou to na Petra prišlo znova, a tak ho Paľo vyfajčil druhý raz.

“Ty si dnes nadmieru nadržaný,” skonštatoval Paľo.

“Čuduješ sa? Zajtra o takomto čase to už budem mať za sebou,” skonštatoval Peter.

“Čo budeš mať za sebou?” nerozumel Paľo.

“Predsa chirurgický zákrok, posúvanie uzdičky,” prezradil mu Peter.

“A to znamená, že budeme zas bez…,” uvedomil si Paľo, aká tam je súvislosť, a zosmutnel.

“Tak! Budeme bez…,” pritakal Peter.

“Ako dlho, Petrus?” pýtal sa Paľo.

“10, možno 14 dní,” oznámil mu dĺžku vynútenej abstinencie bez sexu.

“To si urobil naschvál,” hral nahnevaného Paľo.

“Samozrejme, aby som ti aj ja mohol konečne poriadne pomilovať tvoju úžasnú riťku.” Peter priznal, že túži po plnohodnotnom spojení aj zo svojej strany. Paľo sa naňho vrhol a vášnivo ho pomiloval, lebo predstava dvoch týždňov bez spojenia bola viac ako hrozná. Keď skoro po hodine vyšli zo sprchy, čakali ich namiesto čaju s rumom raňajky. Mama ich prišla volať, ale keď počula, čo sa deje v kúpeľni, doniesla im poživeň do izby. Na nedeľu sa rozhodli naši teploškovia pre biele pančucháče. Boli k sebe nežní a pozorní, tak tá farba sa im viac ako hodila. Naraňajkovali sa.

“Som ti nepovedal, aká bola starká z teba nadšená,” informoval ho Peter.

“Nadšená?” nerozumel Paľo.

“Áno, ukázal som jej, teda mama, naše spoločné fotky z divadla a z večere s našimi,” vysvetlil mu.

“Povedala, že som si našiel krásneho chlapa a že podľa očí je to dobrý človek,” skladal ďalšiu poklonu Paľovi.

“Musel som jej sľúbiť, že ťa najbližšie dovediem ukázať. Čo ty na to?“ postavil ho pred hotovú vec.

“A ostáva mi niečo iné ako ísť, keď si to už sľúbil?” pýtal sa Paľo.

“Máš pravdu, Palino, neostáva,” prisvedčil Peter.

“Tak prečo tie brušné tance?” nechápal Paľo.

“No aby si nemal pocit, že som ti nedal možnosť slobodne sa rozhodnúť,” usmial sa Peter.

“Krásne, slobodne sa rozhodnúť, keď existuje len jedno riešenie,” trochu ironizoval Paľo. Peter si ho privinul a pobozkal ho.

“Vďaka, Palino, že si taký chápavý. Vraj jej neskutočne pripomínaš jej starú lásku Martina. Bol pilot cez druhú svetovú,” vysvetľoval Peter.

“Vravíš pilot Martin? A priezvisko nevieš?” ostal Paľo viac ako prekvapený.

“Žuffa, áno Žuffa, pilot Martin Žuffa, poručík z Kežmarku.”

“Môj dedo bol pilot a tiež sa volal Martin Žuffa, bol z Kežmarku a bol poručík. A lietal v RAF,” potvrdil zhodu Paľo.

“Pochybujem, že by boli dvaja piloti z Kežmarku s rovnakým menom,” uvažoval Peter.

“Babka vravela, že sa na deda veľmi podobám,” dodal Paľo.

***

“To je krásne, trinásť ruží. Moje šťastné číslo,” rozplývala sa Paľova mama nad kyticou ruží, ktorú dostala od Petra.

“Oci, toto je Peter, Peter, môj otec!” Paľov otec mu podal ruku a Petra si objal a stisol ho. Peter ostal prekvapený a zarazený, keď pocítil silné objatie. Aj keď ho to zaskočilo a prekvapilo, tiež rukami objal Paľovho otca, lebo cítil a vnímal toto gesto ako bezprostredné a úprimné.

“Oci, čo robíš, však ho rozpučíš a je to môj chlapec, nie tvoj!” bránil si Petra Paľo.

“Hádam mu jedno objatie policajta neublíži!” zasmial sa otec. “Naviac mám dojem, že Peter sa objíma s mojím synom, tak som chcel skúsiť…,” ospravedlňoval sa s úsmevom otec.

“Oci, my robíme aj iné veci, dúfam, že tie nechceš skúšať,” Paľa trochu hnevala otcova bezprostrednosť.

“Paľo, dúfam, že to nechceš aj popisovať,” napomenula ho mama.

“Vidíte ho, aký je žiarlivý, však zo mňa neubudlo,” smial sa aj Peter.

“Vravíš iné veci, ale to hádam až po svadbe!” zatváril sa akože vážne otec.

“Mám dojem, že sa tu stretli traja humoristi, čo keby sme zasadli k stolu!” karhala ich mama. Peter odovzdal Paľovmu otcovi fľašu kvalitnej vodky. Pri obede spomenuli aj Petrovu starú mamu, ktorá poznala, či presnejšie bola zamilovaná do otca Paľovej mamy.

“Magdušku naši spomínali často. S mojou mamou to boli najlepšie kamarátky,” povedala mama.

“A potom sa prestali stretávať?” vyzvedal Peter.

“Otec bol vojak, najprv ho prevelili do Čiech, boli na dvoch miestach,” spomínala mama.

“Najprv otec išiel za odmenu za to, že lietal v RAF, do uránových baní v Jáchymove na 4 roky. Až potom sa vrátili znova na Slovensko, ale už nie do Košíc, v ktorých žila Magduška a aj Martuška – Paľova stará mama. Žili v Kežmarku, potom v Poprade,” spomínala mama na strastiplnú cestu jej otca.

“A vieš, že vzťah, aký je medzi vami dvoma, bol aj medzi bratom tety Magdy Jankom a bratrancom môjho starého otca Jarkom?” dodala mama.

“A kde sú teraz, žijú ešte?” vyzvedal Paľo.

“Nie, nežijú, deportovali ich do Nemecka na nútené práce, a keď Nemci odhalili, že sú homosexuáli, poslali ich do koncentráku, z ktorého už živí nevyšli,” smutne povedala mama. Chvíľu ostalo ticho ako pieta za dvoch násilne zabitých ľudí.

“Smrť jedného alebo dvoch ľudí je tragédia, vyvraždenie a genocída celého etnika alebo skupiny ľudí je historický fakt,” povedal otec cynickú pravdu, ako vnímame niektoré veci.

Peter sa rozplýval nad divinovým guľášom, ktorý navaril Paľov otec. Po obede si rozliali do pohárov dve pivá. Paľov otec navrhol, aby si dali po obednej káve aktivity. Chlapci sa síce chceli vrátiť čo najskôr k Petrovi, aby dohnali deficit vzájomného kontaktu a od pondelka hrozivú dvojtýždňovú abstinenciu od sexu. Nechali sa však presvedčiť. U Hláskov vládla príjemná atmosféra.

Peter s Paľom hrali proti Paľovým rodičom. Sedeli oproti sebe do kríža. Pod stolom sa Peter s Paľom pod chvíľou hladkali chodidlami v bielych pančucháčoch. Dva silné tímy sa pustili do bitky. 20-ročným súžitím zohratý manželský pár bol ťažký súper. Proti nemu však stála dvojica mladíkov, ktorá keď chcela, fungovala ako hodinky. Stav bol veľmi vyrovnaný. Hodne sa pri tom smiali a zabávali.

“Bolo s vami výborne,” zhodnotil spoločný obed Peter.

“Chcem sa vám poďakovať, ako ste prijali Peťa. Teda hlavne tebe, oci,” vyjadril svoju vďačnosť Paľo.

“Naozaj, aj mňa prekvapuješ, Slávo, ako ich akceptuješ a berieš,” skonštatovala mama.

“Vieš, nikdy som ti to nepovedal, ale aj ja mám istú gay skúsenosť,” zvážnel Paľov otec v tvári.

“Oci…?” prekvapene pozrel na otca.

“Nie takú, aká vás asi ako prvá napadla,” začal svoje rozprávanie otec. “Chodil som na elektrotechnickú priemyslovku a tam nás bolo 90% chlapcov. V treťom ročníku sme mali diskotéku so zdravotnou školou.”

“Tam som chodila ja,” povedala mama.

“Zdravoťáčiek prišlo však len pár a tak, aby sa nepokazila zábava, tancovali všetci pohromade.”

“No, na tej diskotéke som nebola. Mali sme vtedy pred písomkami,” vysvetľovala mama.

“Prišiel slaďák a ja som tancoval so spolužiakom Jožkom. Taký nenápadný chalan. Tlačili sme sa na seba, ako keby bol on dievča. Viem, že ma to aj vzrušilo. Naviac boli sme aj poriadne pripitý. Po tanci som mu dal pusu,” priznal sa otec.

“Slávo?” prekvapene zareagovala mama.

“Ja som tomu neprikladal žiaden význam, ale pre Jožka ten bozk znamenal asi veľa,” pomaly pokračoval otec.

Asi o dva dni ma Jožko pozval do kina na nový skvelý film “Ružové sny”. Film sa mi veľmi páčil, aj Jožkovi. Povedal, že je celkom unesený z toho poštárika, vraj takého chlapca by chcel. Mne sa zas páčila ona, cigánočka, Iva Bittová. Jožko ostal prekvapený, keď som to povedal. Spýtal sa ma, či sa mi páčia dievčatá. A ja som mu povedal, že samozrejme. Potom sa ma spýtal na ten bozk, ktorý som ja už dávno pustil z hlavy. Povedal som mu, že to bola len taká somarina, len taký špás. Jožko ostal sklamaný. Robil si nádeje, že možno my dvaja, spolu…,” otec sa zamyslí.

“A bolo niečo?” zvedavo sa pýtal na pokračovanie Paľo.

“Samozrejme, že nebolo nič. Jožko ma prosil, aby som to nikde nevravel, že sa mu páčia chlapci. Ja som mu to sľúbil a vy ste prví ľudia, ktorí to počujú.”

“A čo bolo s Jožkom?” tušil niečo smutné Peter.

“Asi o mesiac Jožko skočil pod vlak. Nechal list na rozlúčku, že nechce žiť, lebo to, aby chlapec miloval chlapca, ako to cíti on, nie je normálne ani prijateľné. Každý, kto sa mu páčil, ho odmietol,” nastalo chvíľu ticho.

“Dlho som sa z toho obviňoval a povedal som si, ak by som náhodou ja mal dieťa gaya, prijmem ho aj s partnerom bez toho, aby som im robil prekážky,” so slzami na krajíčku povedal Paľov otec.

“Niekedy vtedy ma tvoj otec prvý raz pozval do kina a hádaj na čo?” povedala mama, aby odľahčila ťaživú situácii už tretej tragickej smrti počas toho poobedia.

“Na Ružové sny,” odpovedal Paľo s Petrom spoločne. Slávo, Paľov otec, sa však vrátil k téme.

“Chalani, ja som tak šťastný, že ste si našli jeden druhého, z mojej strany vždy budete mať podporu. Poďte, nech vás objímem.” Po Slávových lícach sa kotúľali slzy. Najprv objal Petra a potom syna.

“Keby si Jožko našiel svojho Petra alebo Paľa, mohol ešte žiť.”