Otoč sa k slnku – 12. Lev s rakom na krku

Postava vyšla z tmy do kuželu svetla na javisku. Na prvý pohľad to vyzeralo, že postava je nahá, ale nebola. Mala na sebe biele pančucháče a tričko. Postava sa uklonila. Prišla k nej druhá postava a podávala jej ružu. Postava, Peter, ružu zobral, druhou rukou stiahol Paľove pančucháče. Na jeho zadku bola dúhová modrina. Z hľadiska sa ozval smiech. Paľo zobral zo stolíka stojaceho bokom šľahačkovú tortu a pleskol ju Petrovi do tváre. Peter zobral druhú tortu a vrazil ju Paľovi na zadok a natiahol mu na ňu pančucháče.

“Puf, čo to robíš!” vykríkol Paľo zo sna.

“Vstávaj, Palino! Ticho! Otec spí. Vypla som ti budík,” budila ho mama.

“Dobre,” rozospato odpovedal Paľo.

“Keď sa preberieš, príď do kuchyne,” povedala mama a odišla z izby. Chcela sa vyvarovať vzájomnej trápnosti pre prípad, že by jej syn mal erekciu. A on ju aj mal.

Paľo po chvíli prišiel do kuchyne. Jeho kohútik sa upokojil a bol zavretý v klietke zo slipov, pančušiek a nohavíc. 

“Toto ti kúpil otec,” podala mu mama krabičku s nápisom Nokia.

“Mobilný telefón?” pozeral Paľo prekvapene na komunikačnú vychytávku.

“Prečo?” nerozumel tomu Paľo.

“Tak to neviem ani ja,“ priznala mama, že čin manžela jej bol viac ako záhadný.

Major Hláska však presne vedel, čo robí. Pravidelne dostával prepisy hovorov z odpočúvaných liniek. Aby ich mohli odpočúvať, potrebovali povolenie od prokurátora. Zistil, že medzi prepismi boli aj rozhovory jeho syna s Petrom Svikruhom. Nebolo z nich zrejmé, čo všetko sa medzi chlapcami deje. Pri troche fantázie si to čitateľ prepisu mohol domyslieť. Že je tam aj čosi iné, ako bežné kamarátstvo.

Nemohol synovi povedať: “Netelefonuj s Petrom!” lebo to by mohol povedať rovno záujmovej osobe MUDr. Svikruhovi: “Pán primár, ste odpočúvaný!” A odpočúvaný bol aj primárov mobil. Odposluchy na iné mobily používané v rodine Svikruhovcov neboli vykonávané. Tak isto nechcel, aby čerstvo po nástupe do novej funkcie nastali problémy. Aby niekto pre vzťah medzi jeho a primárovým synom požadoval jeho suspendáciu alebo odobratie prípadu. Rozhodol sa, že synovi kúpi mobil, a čakal, že viac sa mu na stôl nedostanú prepisy rozhovorov jeho syna. Ako to bude riešiť alebo neriešiť zo synom, odpoveď ešte nemal.

Keď kúpil mobil, išiel do najbližšej kaviarne a kopol do seba dvojitú vodku. Predstava, že jeho jediný syn je homosexuál, bola ťažko prijateľná. Nebol to blesk z jasného neba, lebo prvý raz mu o tomto podozrení povedala jeho manželka. Vtedy ju vysmial, dnes sa pripravoval, že sa s tým bude musieť zmieriť.

Paľo vložil do telefónu sim kartu. Telefón ožil. Vtedy ešte netušil, akého nenahraditeľného spoločníka práve získal. Na dverách sa ozvalo tlmené ťukanie prstov. Paľo otvoril. Do náručia sa mu vrhol nadržaný Peter.

“Dobré ráno, Hláska!” prisal sa mu na pery.

“Petrus, ticho, otec spí, mal ťažký deň,” Peter pochopil, že dnešné ráno nebude ani skvelá rozcvička, ani delikatesný raňajkový dezert. Chlapci rýchlo vypadli z bytu. Vo výťahu si konečne dopriali poriadny bozk. Keď prišli na prízemie, Peter stlačil trinástku a mohli v bozku pokračovať cestou nahor. Keď schádzali z trinásteho poschodia, už sa ozvalo na dvere výťahu búchanie. Chlapci na prízemí neradi, ale vystúpili. Boli plní túžby, nemali možnosť vyhovieť svojím telám, ktoré priam pišťali po sexe. Pišťali ako mláďatá dravcov v hniezde, ktoré čakajú, kým im jeden z rodičov prinesie ulovenú korisť. V škole išlo všetko podľa rozbehnutého scenára. Peter získal ďalšie dve jednotky.

Prišla hodina telocviku. Peter nemusel cvičiť, lebo bol po chorobe, a Paľo sa išiel ospravedlniť telocvikárovi, že má narazené prsty na nohe. Telocvikár im však nedoprial ulievať sa na lavičke a sledovať dievčatá, ako cvičia. Dal im kľúče od posilňovne a mali tam utrieť prach a umyť podlahu. Chlapci prijali túto ponižujúcu prácu s nadšením. Prv, ako sa pustili do odstraňovaniu napadaného prachu a špiny z podlahy, odbremenili svoje semenníky plné po samý okraj obrovskou vášňou. Každý chcel byť najprv fajčený a až potom fajčiar. Strihli si. Paľo bol kameň a Peter nožnice. Paľo vyhral, rozopol si nohavice, spustil ich po kolená, mal na nohách modro biele melírované pančucháče. Vtom sa v ňom niečo zlomilo a rozopol Petrove nohavice, pod ktorými boli zelené pančušky, a začal fajčil Petra v štýle Šani Rozkošný. Peter bol prekvapený jeho správaním, nechápal, prečo mu dal prednosť.

“Petrus, snaž sa byť čo najtichšie!” upozornil ho Paľo.

“To asi nepôjde, a čo aj v posilňovni sa vzdychá, však trénujeme.”

“Čo prosím ťa?” smial sa Paľo.

“Svalstvo tváre, najmä úst a jazyka, krk a aj bicepsy na penise,” smial sa Peter a vzápätí už začal vzdychať. Keď sa urobil, čo netrvalo dlho, pozrel na Paľa.

“Paľo, musím ti povedať veľmi vážnu vec,” povedal Peter a Paľo zvážnel.

“Tak spusť!”

“Palino, ja ťa neskutočne milujem,” prisal sa mu na pery a nasledoval dlhý bozk. Peter si kľakol, zobral do rúk Paľovho vtáka a urobil mu dobre ústami.

“Petrus!” vážne sa pozrel Paľo na Petra. Peter nedočkavo očakával, čo mu povie. Paľo sa mu zadíval do očí a začal tichučko spievať.

“Oh Petrus, Oh Petrus,…,” zvyšok spieval len v parlande. Chlapci sa držali a tancovali slaďák. Potom sa pustili do upratovania posilňovne.

Poobede išli najprv k Paľovi, kde si dopriali druhú várku sexu, a potom sa vybrali do mesta. Ich kroky smerovali do obchodov, kde si chceli kúpiť nové pančucháče. Ich denná spotreba rástla, každý z nich za deň dokázal “zašpiniť” aj troje. Aj Petrova veľká zásoba pleteného odevu mala čo robiť, aby uspokojila ich dopyt. V jednom obchode mali bavlnenú rebrovanú klasiku v ich veľkosti, ale bola len v ružovej farbe. Pozreli na seba, ružová by bola cez. Vybrali sa hľadať ďalej. Zašli aj do kostola. Chvíľu sa oddávali rozjímaniu. Čakali, že možno stretú Tomáša, ale nemali šťastie. Potom sa veľkým oblúkom vyhli parfumérii Alexandra Veľkého.

“Petrus, možno tie ružové sú cez, ale na milovanie…,” navrhol Paľo. Peter si predstavil Paľa v ružových a súhlasil. Vrátili sa do obchodu, kde ich mali. Druhý kus ružový išla predavačka hľadať do skladu, a keď ich priniesla, povedala, že tam našla aj červené, kúpili si aj tie.

Z mesta sa vrátili najprv k Paľovi. Dopriali si ďalšie milovanie a potom sa spolu učili. Paľo pohľadal svoje staré texasky, lebo Peter dostal nápad, že by si ich mohli upraviť, presnejšie narobiť na nich nové diery, aby cez ne bolo vidieť ich milované pančucháče.

Nabalený novým aj starým textilom sa sídliskom cez lesík presunuli k Petrovi. Mama ich zavolala do kuchyne na zvyšok zákuskov. Žiaľ, museli ich zjesť z porcelánu a nie zo svojich tiel. Určite to zachránilo dvoje pančucháčov pred predčasným hodením do špiny.

“Chlapci, mám dva lístky na zajtra do divadla,” ponúkla im mama.

“No…,” chcel sa vyhovoriť Peter.

“Ja by som išiel veľmi rád,” povedal Paľo.

“A ty prečo nechceš ísť mami?” zisťoval Peter.

“Zajtra je rodičovské, nenapadlo mi to, keď som ich objednala,” vysvetľovala.

“Jasné, pôjdeme!” rozhodol Peter, keď videl, ako sa Paľo divadlu potešil.

V stredu podvečer prišiel Peter k Paľovi v tvídovom obleku. Bol pekný, ale skôr to bol športový alebo vychádzkový oblek. Vyzeral v ňom skvele, ale do divadla to nebolo to pravé orechové. Paľo mal na sebe bielu košeľu a sivé pančucháče.

“Vyzeráš úžasne, láska,” chválil jeho výzor Paľo.

“Som zvedavý, ako sekne kvádro tebe!” povedal Peter. Pobozkal Paľa a chytil ho za kohútika v pančucháčoch.

“Petrus, radšej nie, nech prídeme do divadla včas,” krotil ho Paľo.

“Ale však dnes sme to robili len trikrát,” hundral Peter.

“Doprajeme si po divadle,” pobozkal ho Paľo. Začal si obliekať svoj sivý oblek. Vyzeral v ňom dobre, ale každý vo svojom obleku bol celkom z inej opery.

“Vyzeráš skvele, len sa k sebe nehodíme,” konštatoval Peter, keď sa pozrel do zrkadla.

“Daj dole nohavice,” prikázal mu Paľo. Petra na to vôbec nebolo treba nahovárať. Keď ich dal dole, kohútik s našuchoreným perím vytláčal výrazne dopredu predný šev jeho bledohnedých pančušiek.

“Vidím, že tu máme veľký kozmetický problém. Paľo si tiež dal dole nohavice, stiahol Petrovi pančušky. Keď sa jeho ruky dotkli hebkého úpletu, skonštatoval:

“Najnovšie?”

“Fungláče,” potvrdil Peter. Paľo si vložil do úst jeho kohúta. Vyzerali dosť komicky v sakách a pančucháčoch. Keď sa Peter plný blaha vystriekal do Paľových úst, jeho kohút už netrpezlivo čakal, kedy sa rozkikiríka aj on. Bozkom si poďakovali za ďalších nádherných pár minút ich dlhého, viac ak týždňového vzťahu. Teraz si konečne obliekli nohavice. Kombinácia tvídu a sivej vyzerala skvelo. Stratil sa ten čisto športový ráz a nabralo to sviatočný, elegantný rozmer. Vyzerali perfektne a krásne boli zladení. Paľo ešte rozhodol o jednom prevleku, keďže s nohavicami im dohromady neladili pančucháče. Peter si dal tvídové a Paľo sivé, vymenili si saká.

***

“Ďakujem vám, vážení rodičia, za skvelú účasť na dnešnom rodičovskom združení. Poprosila by som ešte pani Svikruhovú, a ak tu má niektorého z rodičov Pavel Hláska, keby na chvíľu zostali.”

Kým rodičia opustili triedu, Petrova a Paľova mama sa navzájom predstavili a podali si ruky. Paľova mama sa potom predstavila triednej.

“Vážené dámy, chcem sa vás opýtať, či vám nebude vadiť, ak o vašich synoch nebudem hovoriť s každou zvlášť, teda podľa najnovších zásad by to tak malo byť,” požiadala ich triedna, či súhlasia, aby hovorili naraz o oboch chlapcoch.

“Mne to nevadí,” povedala Petrova mama.

“Súhlasím,” povedala Paľova.

“Zväčša, ak si takto vyžiadam rodičov na individuálny rozhovor, riešime nejaký priestupok alebo zhoršený prospech…,” začala triedna zoširoka. “Toto je celkom opačný, jedinečný a výnimočný prípad. Peter prišiel takmer po mesačnej absencii do školy tak pripravený, že získal už množstvo známok a všetky hodnotenia sú na výbornú. Má to jedného menovateľa – Paľo Hláska. Preberal s ním zameškané učivo a zrejme prebudil v ňom záujem o školu. Peter určite nie je hlúpy, ale jeho interes o školu bol od prvého ročníka minimálny. Obrazom toho boli aj jeho výsledky. Ja si dokážem vysvetliť tú obrovskú zmenu u Petra, že váš syn, pani Hlásková, má naňho veľmi pozitívny vplyv. Chcete mi to potvrdiť alebo máte iné vysvetlenie?” pozrela triedna na mamy.

“Ja si myslím, že chlapci sa naozaj skamarátili, a preto ich učenie prinieslo takéto ovocie,” povedala Petrova mama.

“A takí dobrí kamaráti boli už od septembra?” skúmala Paľova mama.

“To vám neviem povedať, ja nemám čas až tak podrobne sledovať vzťahy medzi žiakmi,” povedala triedna.

“Prvý raz bol u nás Paľko, až keď bol Peter chorý,” informovala Petrova mama.

“A od nás čo očakávate, pani profesorka?” zamyslene zisťovala Paľova mama.

“Pokladala som si za povinnosť informovať vás o skvelých výsledkoch vašich synov, ak si Peter udrží kurz tejto zmeny, môže byť pokojne aj vyznamenaný a Paľovi zatiaľ vychádzajú čisté jednotky,” tešila sa triedna. “Myslím, že toto kamarátstvo je prospešné pre oboch chlapcov,” dodala triedna. “Na Paľa by som mala teda aj sťažnosť, môžem?” opýtala sa, či jej nevadí prítomnosť Petrovej mamy.

“Pokojne,” dala jej zvolenie.

“Je jeho citový život, teda študentská láska, ak sa to tak dá nazvať. Vyzerá to, že sa zaľúbil do jednej spolužiačky a hormóny ho ovládli natoľko, že som ho musela presadiť,” sťažovala sa triedna na skvelý Paľov herecký výkon, ktorý neprekukla.

“Ja mu dohovorím,” sľúbila jeho mama.

“Nie je potrebné, pani Hlásková. Presadila som ho a už je s Monikou pokoj. Zrejme si svoju náklonnosť a city riešia mimo školy. Neberte to tak, že som proti tomu, ak sa do seba zahľadia chlapec a dievča z jednej triedy. Však aj my sme boli mladé,” pre Paľovu mamu, ktorá bola presvedčená, že city vznikli medzi Paľom a Petrom, to bola totálne iná, ale aj potešujúca skutočnosť. Jej intuícia psychológa sa mýlila.

“A kto je to dievča?” chcela informácie od triednej.

“Pani Hlásková, myslím, že váš syn vám ju čoskoro predstaví, ale je to dobrá žiačka a zo slušnej rodiny.” Triedna sa rozlúčila s mamami našich zamilovaných pančuškárov. Na chodbe Petrova mama požiadala Paľovu:

“Pani Hlásková, ja som tak šťastná, môžem vás objať?” Paľova mama súhlasila. “Máte úžasného syna, na Petra má taký dobrý vplyv,” rozplývala sa nad Paľom pani Svikruhová.

“Aj ja som šťastná, že si našiel kamaráta,” trochu vecnejšie to brala Paľova mama.

***

Keď chlapci prechádzali v divadle okolo veľkej zrkadlovej steny pri toaletách, boli so svojim výzorom viac ako spokojný. Dvoch krásnych mladých mužov si v divadle všimol každý. Boli naozaj pekní, krásni. Boli dokonalý výtvor prírody. Perfektne zladení, každému bolo jasné, že patria k sebe, ale zároveň z každého vyžarovala jedinečnosť jeho osobnosti. Ich žiarivému výrazu pridávali plamene lásky, ktoré v nich horeli už druhý deň bez toho, aby ich narušil čo i len vánok. A to najkrajšie na nich bol ich vek, ich mladosť. Keď sa usadili, chytili sa za ruky. Keď zhaslo svetlo a v hľadisku bola absolútna tma, pobozkali sa. Ich vnútro rozvibrovali basové tóny a kovové údery, ktoré nás vovádzali na Elsinor, kde sa mal odohrať príbeh princa Hamleta.

Užívali si krásu Shakespearových veršov, blízkosť svojej lásky, ktorá im cez dlane, ktoré sa držali, pretekala z jedného tela do druhého. Cez prestávku sa vybrali pred divadlo, kde si Peter zapálil. Paľo si len 3x od neho potiahol. Petrovi pípla smska. Prečítal ju.

“Dostali sme pozvánku na Halloweensky večierok v maskách,” oznámil Peter.

“Za čo sa chceš obliecť? Ja nemám žiaden kostým,” povedal Paľo.

“Ja mám kostým upíra, to budeš ty a ja sa oblečiem za anjela a ty mi budeš sať krv,” navrhol Peter.

“Neviem, či môže upír piť krv anjela,” pochyboval Paľo. Peter dofajčil. Vrátili sa do foajé divadla.

“Paľo, Peter!” oslovil ich známy hlas. Bol to kaplán Tomáš.

“Dobrý večer,” unisono sa odzdravili chalani.

“Toto je môj partner Karol,” predstavil im nižšieho chlapíka, možno trochu staršieho, ako bol Tomáš, ktorému už redli na hlave vlasy.

“Ahojte, ja som Karol. Chlapci, vyzeráte úžasne. Vás je škoda v hľadisku, vy by ste mali stáť na javisku,” zavtipkoval Karol, ale myslel to vážne.

“Priatelia, môžem vás na niečo pozvať?” ponúkol sa Karol.

“Pohár červeného vína?” navrhol Tomáš. Chlapci prikývli.

“Prinesiem,” odbehol Karol.

“Ako sa vám páči predstavenie?” opýtal sa Tomáš.

“Mne osobne by sa páčilo, keby kostýmy neboli až tak súčasné. Myslím, že verše pána Shakespeara by si zaslúžili dobový kostým. Nútilo by to hercov pohybovať sa kultivovanejšie. V texte je nános pátosu a ten mi v pohybovom prejave chýba. Text tak vnímam ako len prednesenú literatúru a nevnímam to ako dramatickú situáciu, ktorej by som dokázal veriť,” veľmi presne pomenoval svoje výhrady Paľo. To už prišiel Karol s troma pohármi červeného vína a jednou kolou.

“Ja žasnem, aký ste vy odborník Paľo,” ostal prekvapený Tomáš. Jeho otázka bola formálna, čakal len páči, alebo nepáči. Dostal pár vetami odpoveď, ktorá by mohla byť jadrom divadelnej kritiky alebo recenzie.

“Vy si vykáte? To azda nie! S takými krásnymi mladými mužmi si musím potykať,” podal im poháre vína, priťukol si s nimi hrdlom koly a každému dal pusu. Karol bol trochu smiešny, ale bol bezprostredný a milý. Tomáš pochopil, že aj on by si mal s chlapcami potykať. Prebehlo to podobne ako s Karolom, len ten bozk nebol až tak bezprostredný.

Druhé dejstvo nabralo na spáde a rytme, červené víno tiež urobilo svoje a chlapci si divadlo užívali ešte viac. Po predstavení ich Tomáš s Karolom čakali pred divadlom. Karol navrhoval, že odparkuje auto a môžu ešte niekde ísť na pohár vína. Paľo nebol tomu nápadu naklonený. Nemuseli by potom stihnúť už spoj. Karol sa ponúkol, že ich aspoň odvezú. Vystúpili pred domom Petra a sľúbili si, že sa ešte stretnú v divadle alebo len tak na rozhovor.

“Pali, vieš, čo sa mi na tom predstavení páčilo najviac?” začal tajomne Peter.

“To som zvedavý.”

“Že ten najkrajší chlap v celom divadle sedel vedľa mňa,” pobozkal Paľa.

“Ťažko, ten sedel vedľa mňa Petrus,” s úsmevom protestoval Paľo. “A čo keby si na tom večierku bol Marilyn Monroe?” napadlo Paľovi.

“Marilyn na teplošskom večierku?”

“Jasné, nedal by si si gaťky,” domýšľal Paľo jeho masku.

“A každému by som ukazoval svoj bambus?” nepáčilo sa to Petrovi.

“Nie, iba mne,” rozhodol Paľo.

Doma ich čakala Petrova mama. Bola unesená, akú sympatickú mamu ma Paľo. Chlapcov vybozkávala za to, aké výsledky dosiahli v škole. Ocenila aj vzájomnú kombináciu ich oblekov a navrhla, že si ich môžu zajtra zobrať na večeru do vychytenej reštaurácie, kam ich oboch pozvala. Vytiahla z kabelky digitálny foťák a urobila si niekoľko ich fotiek. Peter sa chystal, že sa prezlečú, aby skompletovali svoje obleky a pôjde odprevadiť Paľa.

“Peťo, môžeš na moment?” Paľo pochopil.

“Prepáčte, musím ísť na toaletu, budem hore,” vzdialil sa Paľo, aby nechal matku so synom.

“Peťo, ako to má Paľo s tou Monikou, od ktorej ho presadila triedna, chodia spolu?” vyzvedala mama, lebo bola presvedčená, že vzťah je medzi nimi dvoma.

“To bolo len zámerné divadielko a Paľo ho úžasne zvládol,” vysvetľoval Peter.

“Takže, vy dvaja…,” potešila sa mama, že nie je na obzore vzťahový trojuholník.

“Áno mami, sme pár, chcel som vám to oznámiť oficiálne, len ešte…,” nedokončil myšlienku, nechcel ju však zaťažovať svojimi pochybnosťami o Paľovej orientácii.

“Máš úžasného chlapca, drž si ho,” pošepla mu mama. Všetko nasvedčovalo, že je vyrovnaná s tým, že má syna gaya.

“Ja viem, mami,” pobozkal mamu a utekal za svojím úžasným chlapcom.

Dvaja úžasní chlapci boli v izbe. V divadle boli síce iba ako diváci, ale práve na nich sa dívalo veľa párov, ženských aj mužských očí. A nemuseli to byť len oči gayov, koho táto dvojica dokázala oslniť. Doznievalo v nich predstavenie. Doznievalo v nich, ako sebavedomo a úspešne sa dokázali pohybovať v divadle. Bolo im ľúto, že doznieval aj dnešný úspešný a pokojný deň. Ozvalo sa zaklopanie. Dnu vstúpila mama.

“Paľko, volala som s tvojou mamou, už je neskoro, aby ste sa odprevádzali. Ostaneš spať u nás,” oznámila im a nechala ich samých.

Tak dnešný deň ešte nemusel doznieť, odísť do echa. Mali pred sebou noc pre krásne milovanie. Užili si spoločnú vášeň, ale tesne po polnoci už sladko spali v spoločnom objatí. Ranné milovanie prebehlo v kúpeľni. Potom prišiel na rad obrad obliekania pančucháčov. Na dnešný deň si vybrali melírované pánske, lebo hlásili mierne oteplenie. Peter mu požičal jedny zo svojich texasiek. Tie s dierami ešte nemali pripravené.

V škole sa Paľo rozhodol, že má ešte narazený palec na nohe. Telocvikár im dal upratať sklad so športovým náradím. Chlapci si to znova mohli užiť na pôde školy. Bolo to vzrušujúce robiť potajme niečo, z čoho by bol poriadny škandál. V škole prišla Petrovi SMS-ka, že večer pôjdu do hotela Tatra na večeru.

Obaja sa zhodli v tom, že kombinácia tvídového a sivého obleku bola v divadle skvelá, ale na slávnostnú večeru by to chcelo niečo iné. Sami by sa necítili dobre, ak by tie isté obleky mali oblečené deň po dni. Paľo navrhol, že má ešte menčestrový sivý oblek. Peter si spomenul na džínsové sako. Zo školy išli k Paľovi, zobrali oblek, aj zopár košieľ. Pred tým však splynuli v objatí, ktoré vyvrcholilo vzdychmi slasti. Presunuli sa k Petrovi a začali skúšať. Kombinácia sivého menčestru a džínsoviny vyzerala dobre, ale nevedeli sa zhodnúť na košeliach. Peter dostal nápad, čo tak čierna košeľa. Jednu mal, vyskúšali to a vyzeralo to viac ako dobre. Neostávalo im nič iné, len vyraziť do mesta a kúpiť druhú čiernu košeľu. Kúpili nakoniec dve a aj dva tenké čierne roláky.

Vyskúšali oblečenie na večer. Paľo si dal džínsy, čiernu košeľu a menčestrové sako. Peter menčestráky, čiernu košeľu a džínsové sako. Boli spokojní s výzorom.

“Máš biele tričká ku krku?” spýtal sa Paľo.

“Mám,” Peter vybral zo skrine tričká, chalani sa vyzliekli, miesto tielok si dali tričká na to čiernu košeľu a vyzeralo to perfektne. Skoro ako farársky kolárik.

“Dole gate!” zavelil Peter a zo skrine vybral dvoje bielych klasických rebrovaných pančucháčov. To, že našu dvojicu nebolo treba nútiť do obliekania pančucháčov, určite netreba zvlášť zdôrazňovať. Modré pánske pančucháče išli do špiny spolu so slipami. Biele pančušky išli na ostro. Paľo si najprv obliekol Petra. Keď mu ich obliekal Peter, Paľo už bol vzrušený, keď mu chcel natiahnuť pančušky na polostoporeného kohútika, Paľo ho pohladkal po hlave.

“Neurobí to pán pánovi?” poprosil.

“A keby to pán urobil do pána?” postavil sa Peter, pobozkal ho na ústa. Chlapci ako dvaja snehuliaci, celý v bielom sa pritlačili k sebe. Peter jednu nohu zakvačil o Paľovu nohu. Paľo ho chytil za zadok. Peter cítiac stabilitu sa aj druhou nohou zachytil o Paľov driek. Ten si ho podvihol a odniesol si ho na posteľ. Začalo nežné láskanie. Peter sa mu otočil chrbtom. Paľo mu stiahol pančušky na zadku a začal vnikať do jeho dierky. Najprv mu ju pomasíroval prstami, pridal lubrikoš, ktorý mali skrytý pod matracom postele. Potrel si ním aj svojho kohútika a začal vnikať do Petra.

Chlapcom v ušiach začala znieť ich hudba. Ale už to neboli len sólové nástroje. Bola to symfonická verzia ich milovania, zahraná s dokonalou precíznosťou a harmóniou. Bola dirigovaná ako by taktovku držal Herbert von Karajan. Všetko začalo v pianissime a postupne narastalo do finále plného fortissima. V popredí mal sólo Petrov hlas, tympány udávali od blížiaceho sa vyvrcholenia tempo rytmu. Pri napnutí tetivy pred výstrekom zaznel celý orchester aj so slákmi a dychovou sekciou naplno. Zrazu ticho a v úderoch nasledovali vlny plného zvuku prerývané tichom. Od huslí prešli vzdychy uvoľnenia do viól cez violončelá, aby sa upokojili basami, nad ktorými ako vtáčik šťastia šveholil fagot s flautou. Chlapci sa urobili naraz, aj oni sa riadili taktovkou imaginárneho Karajana. Všetko stíchlo, len flauta znela stále.

Paľo v tónoch flauty spoznal plač. Bol to reálny Petrov plač. Otočil si ho k sebe.

“Petrus, čo sa deje, chlapec môj?” začal ho hladkať po tvári.

“Palino, bolo to dokonalé,” nevedel inak, ako cez slzy odventilovať svoje emócie z ich spojenia, ktoré sa dostalo do takejto fázy. Mali dojem, že je to absolútne dokonalé. Samozrejme k skutočnej dokonalosti by bolo ešte čo-to vylepšiť, ale mali právo mať tento pocit.

“Prestaň, lebo začnem bučať aj ja,” prosil ho Paľo, ktorý mal tiež slzy na krajíčku.

“Tak buč, mne to nevadí,” chlapci sa tuho objali.

“Chcem sa ti poďakovať, že jestvuješ, že si tu pre mňa,” šepkal mu Peter do ucha.

“Ja ti ďakujem, že si ochorel a ukázal sa mi pred desiatimi dňami v bielych pančucháčoch,” odpovedal mu Paľo.

Chvíľu si ešte ďakovali rečou bozkov. Peter vstal a vybral zo zásuvky krabičku. Vytiahol z nej hrubší okrúhly remienok s kovovým zapínaním, na ktorom visel medailón.

“Ty si sa narodil v auguste?” opýtal sa Peter.

“Áno, trinásteho,” upresnil Paľo.

“Tak si v znamení Leva a ja som Rak. Trinásty júl,” ukázal mu medailón. Na striebornom kruhovom medailóne, s obrubou v medenej farbe, bol v strede zlatý rak.

“Dovolíš?” začal mu remienok zapínať na krk.

“Ale ja som lev,” trochu protestoval Paľo.

“To je dobré, odteraz budeš lev s rakom na krku,” pobozkal ho Peter. Podal mu druhý remienok, kde bol medailón s levom.

“A teraz mi ty daj svoje znamenie,” Paľo mu zapol remienok na krku. Rak s levom na krku ho pobozkal.