Otoč sa k slnku – 25. Dva ceplé šrace

Presne o ôsmej chalani zazvonili pri dverách panelákového bytu. Paľo v rukách držal ochranný vak na obleky, v ktorom mali uniformy. Po chvíli im otvoril dvere muž okolo tridsiatky. Predstavil sa im ako Bubu. Mal začínajúcu plešinku, upravené strnisko a uši plné náušníc. Voviedol ich dnu. Opýtal sa ich, či si dajú niečo na pitie. Chalani povedali, že budú piť len vodu. Bubu si nalial whiskey, priťukol si s chalanmi vodou. Posadil Petra do kresla. Povedal, nech vyberú baret. Nasadil ho Petrovi na hlavu. Poobzeral si ho. Baret mu zložil. Vlasy mu upravil hrebeňom a znova založil baret. Už mu bolo jasné, čo z bujnej hrivy musí ísť preč, aby mal Peter vojenský luk.

Prehodil cez Petra ochrannú plachtu, ktorú mu na krku zopol našitými suchými zipsami. Dvakrát zastrihal nožničkami vo vzduchu a ponoril ich do Petrových vlasov. Strihal precízne, ale rýchlo. Skracoval hlavne dĺžku na temene hlavy.

Ozvalo sa zvonenie. Bubu poprosil Paľa, aby išiel otvoriť. Paľo išiel a pred dverami stál Šani rozkošný.

“Keď mi Bubu vravel, že bude strihať dvoch hercošov, bože ani vo sne mi nenapadlo…,” pobozkal Šani Paľa na líce. Keby to Šani spravil pred mesiacom, asi by už mal rozbitý nos. Paľo si začal zvykať, že takýto preafektovaný prejav je v prípade niektorých gayov ich prirodzenosťou. “Je tu aj Pufko?” Paľo prikývol. Šani prišiel do izby, najprv pobozkal Bubuho a potom dal pusu aj Petrovi.

“Pufinko, tak aj ty budeš hopkať po javisku, ja sa z toho asi rovno urobím. Moji kamoškovia budú slávni.” Chalani sa na seba usmiali. Bubu dokončil zostrih, naniesol Petrovi na vlasy gél, vlasy učesal. Teraz sa opticky zdalo, že Peter prišiel o dve tretiny hrivy. To všetko urobil šikovný zostrih a trochu gélu. Založil mu baret, bol spokojný s výsledkom. Poučil ho, ako má vlasy nagélovať a učesať. Peter sa priznal, že gél nemá. Bubu mu povedal, že gél im dá. Zobral si do parády Paľa. Najprv mu založil baret a postup bol taký istý.

“Kocúriky, ale musíte mi sľúbiť, že ma na premiéru pozvete,” prosíkal Šani.

“Jasné, Šani, na teba určite nezabudneme!” sľúbil Peter.

“Ja vám prinesiem takú kyticu, že sa z toho poserkáte,” chichotal sa Šani.

“Hercoši moji, v klube pripravujeme na Mikuláša taký kultúrny programček, Mikulášsky kabaretík. Zapojíte svoje talentíky?” spýtavo na nich pozrel.

“A musí to byť len sranda alebo aj niečo vážnejšie, povedzme poézia?” opýtal sa Peter.

“Básničky, a keby boli trochu priteplené, to by bolo super,” tešil sa Šani. Medzi časom bol už ostrihaný aj Paľo. Ešte vrstva gélu, hrebeň a založenie baretu. Bubu bol spokojný.

***

Po dlhom a náročnom dni boli chalani konečne pod perinou v Petrovej posteli. Držali sa v objatí.

“Bol to krásny deň, Pavelko,” rozplýval sa Peter a bozkal ho.

“Petrus, s tebou je krásny každý deň, pokiaľ neurobíš nejakú kravinu,” odpovedal mu a tiež ho pobozkal a pohladkal po líci.

“Tá Žura je úžasná baba,” skonštatoval.

“Myslíš, že si to ešte niekedy zopakujeme?” zaujímalo Paľa.

“Mne sa zdá, že sa jej to tiež páčilo. Bola to bomba,” rozplýval sa.

“A hlavne, že sme sa pritom dotýkali aj my dvaja.” 

“Dotýkali, však sme sa milovali.” Peter jednou rukou siahol na Paľovho zvädnutého kohútika a druhou začal vnikať medzi Paľove polovičky.

“Tebe sa ešte žiada?”

“Do tvojej dieročky by som vnikal stále, láska,” vášnivo Paľa pobozkal. Jazykom dychtivo ochutnával jeho ústa. Aj keď bol Paľo umilovaný, tiež pocítil vzrušenie, cítil, ako mu do kohútika prichádza krv. Po dlhom bozku sa Paľo otočil, aby mal Peter lepší prístup k jeho riťke. Peter obkrúžil dierku prstom, potom do nej vnikol jedným, dvoma a nakoniec troma prstami. Dierka sa začala uvoľňovať. Zrazu Paľo pocítil výraznejší tlak, ale nebol to penis jeho milenca. Cítil, ako mu do otvoru niečo vniká. Nebolo to hrubšie ako vynovený penis, ale ten materiál, z ktorého bol predmet, ťažšie do dierky vnikal. V tom pocítil bolesť a predmet doňho vnikol.

“Čo robíš?” spýtal sa ho.

“Neboj Pavelko, to je len taká hračka,” uisťoval ho, že je všetko ok. Predmet doňho vtláčal ďalej. Dierka sa ho snažila vypudiť, ale nebola to taká sila, aby prekonala Petrove prsty, ktoré predmet tlačili ďalej.

“Nerob, nie je to veľmi príjemné!” prosil Paľo.

“Neboj!” a predmet vtisol do dierky. Ten vkĺzol dnu a dierka sa od bolesti uzavrela.

“Petrus, čo to je?”

“Štupeľ od šampusu, teda od Prosseca,” zachichotal sa Peter.

“Petrus, tebe naozaj hrabe!” otočil sa k nemu Paľo.

“Teraz by si sa mal vidieť, presne ako hovorí Dušan!”

“Čo hovorí Dušan?” nechápal Paľo.

“Že sa tváriš, ako by si mal v riti štupeľ od šampusu!” smial sa Peter ďalej.

“Ha, ha, ha, vtipné, naozaj vtipné, na posratie!” hneval sa Paľo.

“Ale Pavelko, čo ti sadlo na nos,” začal ho Peter laškovne bozkávať po tvári. Paľo sa odvrátil.

“Na nos sa mi snaží bozkami prilepiť môj trhnutý milenec, ale kým mi nedáš z riti von…,” odtiahol sa nahnevane Paľo.

“Bože, ty si nervák, ukáž…,” snažil sa prstami do otvoru vojsť Peter, ale veľmi mu to nešlo. Zobral lubrikant, dobre ho povtieral a dal si aj na prsty. Štupeľ sa mu nepodarilo zachytiť. Už sa stihol obaliť hlienmi a pred prstami unikal.

“Snaž sa, snaž, “ Paľo už začínal byť nervózny.

“Neplaš sa, Palino, riťka ho sama natlačí na dierku, umyjem si ruku, aby sa tak nekĺzal,” chcel odísť.

“A ak sa ho nepodarí vybrať?” začala nastupovať panika.

“Ideme na pohotovosť?” opýtal sa Peter.

“Ďakujem ti, už vidím, ako sa všetci tvária – diagnóza – bukvica so štupľom v riti,” desil sa Paľo predstavy lekárskej pomoci.

“Počkáme do rána?”

“No buď ho vyserem, alebo…”

“A čo pohreb? Kto vie, koľko taký zákrok bude trvať?” uvedomil si Peter, že nie je to tak jednoduché.

“Petrus, ty si také kokotisko!” bol Paľo spravodlivo nasratý.

“Chcel som ťa, Pavelko, trochu vydráždiť, aby som ti riťku peknúčko pojebkal,” chytal už ľútosť nad svojím neuváženým činom Peter.

“A miesto toho si to dojebal na celej čiare, ak to nevytlačím s hovnom, tak potom pôjdeme na pohotovosť, ale až po pohrebe,” skonštatoval Paľo.

“Kde nájdem nejakú veľkú igelitku?” opýtal sa.

“Dole v špajzy. Neboj, Pali, pôjdeme do Šace, tam je špičková nemocnica,” snažil sa ho upokojiť Peter.

“Už počujem šalene vyhodňare. Ceploško že zapadu rucil šebe do rici štupeľ a prišol na vyhod, že by mu ho ťahli z rici von,” pozaťahoval po východniarsky Paľo. Neodpustil si, aby neuštedril Petrovi poriadny úder do ramena. Peter zjojkol. Ako Paľo odišiel z izby, Peter zobral papier a niečo rýchlo písal. Usmieval sa pri tom. Akurát keď sa vrátil Paľo s igelitkou, Peter dopisoval.

“Nedajbože si vytepal verše o štupli v Paľovej riti, je to balada, alebo krejzy stuck?”

“Počkaj, prečítam ti, čo vyjde v Košickom večerníku,” začal čítať to, čo napísal.

“Dva ceplé šrace včera prišli do špitáľa v Šaci v Košicoch. Ta jedon s tych šracov mal v rici štureny štumpeľ od šampusa. Dochtore šetrili, chto tam štupeľ šturil, či chlopec na ňeho śedol, no lapili podozreňe, že štumpeľ tam šturil jeho ceply kamarad. Skušali paľcami, rukami, s pinzetu i s kleščami, no štumpeľ z rici ne a ne vycahnuc. Ta primar traumalogii profesor Florian Surovy našol rešene. Ta zavolali buzeranta Kolomana K. Ten ako vidzel chlopca s holú ricu, ten pohlavny orgán jemu stanul jak švečka i leukoplastom mu na neho nalepili štopercigeľ. /švidrik/ I tak chlopa s štoprcigľom na organu šturili šracovi do rici i točili nim, že by štumpeľ chycili i von potom cahali. Ta to ten šrac tak še zlakol, že še posral, že od teho bulo 5 doktoroch, Koloman, i operačna sála. Teraz neznaju, chto to šicko zaplaci. Zdravotna poisťovňa take ukony ako cahac štople z rici nezná. A škoda za 50.000 korun. Poučene pre druhe ceple šrace: Ric ne fľaša, že by tam šturali štumple. Do rici davat treba iba paľce a keď še ľúbi i inšo organy. No ne kadzejaké haraburdy.“

Verzia pre ostatné Slovenské bulvárne klebetníky

Dvaja teplí chlapci prišli včera do nemocnice v Šaci v Košiciach. Jeden z chlapcov mal v análnom otvore uzáver od šumivého vína. Doktori skúmali, ako sa tam predmet dostal, či si chlapec naňho sadol. Chytili podozrenie, že predmet tam vložil jeho kamarát. Skúšali ho odstrániť prstami, vyskúšali aj chirurgické nástroje, ale predmet sa im nepodarilo z análneho otvoru dostať von. Primár traumatológie, Florian Surový, našiel riešenie. Prizvali homosexuálne orientovaného Kolomana K. Ten keď zbadal chlapca s obnaženým zadkom, okamžite dostal erekciu. Na pohlavný orgán mu leukoplastom pripevnili vývrtku. Chlapa s vývrtkou nasunuli na chlapca a začali ho otáčať v nádeji, že vývrtka sa zaryje do zátky a následne ju vytiahnu von. Chlapec od strachu dostal stolicu a exkrementami znečistil 5 doktorov, Kolomana K. a celú operačnú sálu. Nevedia, kto tento úkon preplatí. Zdravotná poisťovňa v registri úkonov nemá extrakciu zátok z análneho otvoru. Vzniknutá škoda sa odhaduje na 50 000 korún. Poučenie pre homosexuálne orientovaných spoluobčanov: Análny otvor nie je fľaša, preto doňho zátky nevkladajte. Do análneho otvoru môžete vniknúť iba prstami alebo na to určenými orgánmi.

Verzia pre Český bulvár

Dva teplí kluci přišli včera do nemocnice v Šaci v Košicích. Jeden z chlapců měl v análním otvoru uzávěr od šumivého vína. Doktoři zkoumali, jak se tam předmět dostal, jestli si chlapec na něj sedl. Pojali podezření, že předmět tam vložil jeho kamarád. Zkoušeli ho odstranit prsty, vyzkoušeli i chirurgické nástroje, ale předmět se jim nepodařilo z análního otvoru dostat ven. Primář traumatologie, profesor Florian Surový, našel řešení. Přizvali homosexuálně orientovaného Kolomana K. Ten když spatřil kluka s obnaženým zadkem, okamžitě dostal erekci. Na pohlavní orgán mu leukoplastí připevnili vývrtku. Chlapa s vývrtkou nasunuli na chlapce a začali ho otáčet v naději, že vývrtka se zaryje do zátky a následně ji vytáhnou ven. Chlapec od strachu vyloučil stolici a exkrementy znečistil 5 doktorů, Kolomana K. a celý operační sál. Neví se, kdo tento úkon proplatí. Zdravotní pojišťovna v registru úkonů nemá extrakci zátek z řitního otvoru. Vzniklá škoda se odhaduje na 50 000 korun. Poučení pro homosexuálně orientované spoluobčany: Anální otvor není láhev, proto do něj zátky nevkládejte. Do análního otvoru můžete vniknout pouze prsty nebo k tomu určenými orgány.

Verzia pre Valašské drby

Dva teplí ogaři přišli včéra do špitála v Šaci v Košicách. Jeden z ogarů mněl v řitňí dúře špunt od šampusa. Felčaři zpytovałi, jak sa tam ta vjec dostala, estli si ogar na ňu nelapl. Mudrovali nad tým, že špunt tam zapravil jeho kamarád. Zkúšali ho dostať prstama, vyzkúšali aji chirurgické inštrumenty, ale špunt sa jim nepodařilo z řitňí ďúry dostať pryč. Vrchní felčar úrazovej traumatológie profesór masařiny Florian Surový na to přišéł. Pozvali Kolomana K., mužského orientovaného na ogary. Ten, gdyž zbadál ogařisko s holú řiťú, v tú ranu mu vstanúł. Na šulína mu náplasťú přiděłali vrták. Mužského s vrtákem přišúpli k ogarovi a začli s nim rotovať v náďeji, že vrták sa zaryje do špunta a po téj ho vyšmátrajú ven. Ogařisko sa od strachu zesral jak lésa a hovna polápałi fšeckých pjet dochtorů, Kolomana K. aj celý operační sál. Neví sa, gdo to zaplatí. Zdravotnické pojisťovňe ve svojem registru nemajú štrachaní špuntů z řitňí dúry. Toten průser sa može ošacovať až na 50 000 korun. Rada pro chasu, kerá sa nečučí cérkám pod fjertoch: Řitní ďúra není flaša, proto do ní špunty nevkłádajte. Do řiťě přídú enem prstiska alebo k temu vykázaný chuj.

Už počas čítania začal Paľo Petra naháňať, chcel mu papier vytrhnúť z ruky a roztrhať. Peter mu však šikovne unikal. Tesne pred koncom sa Paľovi podarilo podkopnúť mu nohy a Peter zletel na zem. Paľo ho však nedostal na lopatky. Peter sa šikovne odgúľal a tak Paľo miesto naňho, skočil na prázdny koberec. Peter bol okamžite na nohách. Kým sa Paľo postavil zo zeme, Peter mu správu dočítal. Paľo pristúpil k nemu a ukážkovým džudistickým chvatom o soto gari poslal Petra k zemi. 

Petrovi pri tvrdom páde papier vypadol z ruky. Paľo ho bleskovo zobral a okamžite roztrhal. Padajúce papieriky pustil na Petra.

“Tak nielen, že mi urobíš takúto chujovinu, ešte si zo mňa robíš aj… piču!” posledné slovo vyslovili unisono. Rozdielny bol podtext a výraz. Peter so smiechom, Paľo so zlosťou. Paľo si Petra na zemi pretočil, surovo mu na zadku stiahol pančucháče, zovrel mu rukou surovo gule. Peter skríkol od bolesti, ale hneď mu to stimulovalo kohúta. Paľo vytiahol z pančušiek svojho a bez akejkoľvek prípravy začal do Petra búšiť.

Peter začal zavýjať, keď mu surovo stískal kohúta a bez prípravy vnikol do dierky. Aj keď to Petra bolelo, zároveň ho to nesmierne vzrušovalo. Tvrdý penis doslova rozrazil Petrovu bránu lásky. Vykopol ju aj s pántami. Aj keď sa dierka bránila, o chvíľu bol Paľo v Petrovi až po koreň. Paľo tiež pocítil nával vzrušenia a chtíču. Naviac to, že bol na Petra tak surový, mu pomohlo odventilovať nahromadenú zlosť.

Takto surovo, ako teraz, sa ho ešte nikdy nezmocnil. Bol to trest. Ale tento trest mal neuveriteľnú pridanú hodnotu rozkoše a vzrušenia.

V ušiach im znela basgitara udávala razantný rytmus. Zbustrovaná sólovka kopírovala Petrove výkriky a zavýjanie. Emóciu násilia a bolesti umocňovali husle. Paľovo odhodlanie hral trojhlas dychov. Hoboj, fagot a kontrafagot, do rytmu sa zapojili aj bicie.

Aj keď Petrove netlmené výkriky zneli stále, už nevnímal tak bolesť, užíval si naplno rozkoš.

Násilné a surové vnikanie a hlboké prírazy na doraz si užívali obaja. Teraz absolútne nemyslel na štupeľ v zadku. Peter mu krásne prirážal. Už začal ručať aj Paľo, cítil, že o chvíľu sa urobí. Otočil si Petra na chrbát, jeho nohy si vyložil na plecia a pokračoval vo vášnivom vnikaní. Po chvíli sa Paľovo telo naplo, a aj keď to bol už 6-ty výstrek toho dňa, Paľo v štyroch mohutných zášklboch naplnil Perovo vnútro. 

Zobral Petra do úst a o chvíľu sa mu do úst vystriekal aj on. Chlapci sa zvalili vedľa seba na koberec. Dýchali zhlboka, ich telá potrebovali vykompenzovať kyslíkový dlh. Paľo chytil Petra za ruku, prevalil sa k nemu. Všimol si, že Peter plače. Nahol sa nad neho a začal ho bozkávať.

“Čo je Petrus?” pohladkal ho po tvári zvlhnutej slzami.

“To bolo tak krásne, aj keď to bolelo,” šepol Peter.

“Veľmi?”

“Veľmi ťa iba milujem. Ja si ťa nezaslúžim, ty si tak skvelý a ja…,” znova sa mu pustili slzy.

“Ticho, tichúčko, už nevrav nič. Len si skús spočítať, koľkokrát si mi túto vetu povedal.”

“Ja viem,” priznal.

“Mlč, láska. A skús sa správať tak, aby si toto sypanie popola na hlavu už nemusel robiť nikdy,” nasledoval príval bozkov.

“Alebo aspoň najbližší mesiac, Petrus.”

“Pokúsim sa,” sľúbil.

“Nejdeme konečne do postele?” opýtal sa Paľo. Peter prikývol a držiac sa za ruky išli zhasnúť svetlo a v prívaloch bozkov sa vracali k posteli. Ako išli k posteli, po tme zakopli do igelitky, ktorú Paľo priniesol.

“Na čo ti bude tá taška?” opýtal sa.

“Keď zaspíš miláčik môj, natiahnem ti ho na hlavu,” zavtipkoval a v objatí sa zvalili do postele.

“Urob to, láska, a už ťa nebudem trápiť,” túli sa v jeho náručí. Paľo si ho stisol.

“Ty môj pojašený Petrus, čo by som bez teba robil. Asi by som od žiaľu zošalel.”

Zrazu pocítil, ako sa mu čo i len pri predstave tlačia do očí slzy. Peter to zaregistroval.

“Hádam, nechceš kvôli mne plakať,” začal ho bozkávať.

“Milujem ťa, Petrus,” teraz sa Paľo stúlil v jeho náručí.

“Pravdu, Pali, načo tá igelitka?”

“Na hovno!”

“Ja sa pýtam vážne.”

“A ja ti vážne odpovedám, na hovno, keď pôjdem na záchod, vložím ju do misy, a tak sa vyseriem,” vysvetľuje.

“Aby som mal istotu, že vyšiel aj štupeľ,” dokončil.

“Ty chceš ryžovať v hovnách?”

“Ja nie,” zaznel v Paľovom hlase úsmev.

“Ryžovať budeš ty, drahý, ty si mi štupeľ do zadku vrazil a je tvoja povinnosť ho aj v hovnách nájsť!” znel rozhodne Paľov hlas.

“Vieš, ako neznášam hovná, ja keď vidím svoje…,” chce vyjednávať Peter.

“Petrus a ja v riti okrem hovna, tvojich prstov a tvojho opraveného vtáka neznášam nič iné,” trval Paľo na svojom.

“Dobre láska, prijímam,” pokorne povedal Peter.

“A ešte jedna vec, Petrus, ak budeš chcieť byť niekedy vtipný a hovoriť, ako sa človek tvári, keď má v zadku štupeľ od šampusu, tak…” 

“Tak čo?”

“Rozkopem ti gule!”

“Nekecaj!”

“Vážne, toto je varovanie, aby si vedel a surovo mu stisol celý miešok,” Peter bolestivo zvrieskol.

“Ty sadista!” jojkal od bolesti Peter. Paľo si ho pritiahol k sebe a zahryzol mu do ušného lalôčika. Peter sa pomrvil v jeho objatí.

“Palino, mne zas stojí, vyhoníš mi ho alebo ma vezmeš do úst?” prosíkal ho nadržaný Peter.

“Petrus, vyhoň si ho sám, ale až keď zaspím,“ povedal Paľo a za pár okamihov bol v ríši snov.

Peter sa chvíľu mrvil v Paľovom pevnom objatí. Jeho pravidelný dych ho upokojoval a užíval si to krásne vedomie, že tento úžasný chalan je jeho. Miluje ho. Miluje ho takého, aký je, aj keď to niekedy medzi nimi zaiskrí. V duchu sa Peter začal modliť. Ďakoval Bohu za Paľa, ďakoval mu, že zažívajú spolu krásne chvíle. Ďakoval mu za to, že napriek nezhodám sa stále ľúbia. Prosil ho o to, aby sa tieto krásne okamihy premenili na večnosť.

V snových obrazoch sme nestáli ani na brehu mora, ani na javisku, ani na brehu rieky Acherón. Sen bol zostrih toho najsilnejšieho z predošlého dňa. A bolo z čoho vyberať. Vydarené Mambo No.5. Výskok Petra do Paľovej náruče a krásny bozk. Oni dvaja v uniformách pozerajúci do zrkadla. Žura hltavo jediaca tiramisu. Milovanie so Žurou. O soto gari a brutálne milovanie na koberci. Petrova ruka vsúvajúca štupeľ od šampusu do Paľovho zadku.

Paľo sa prebral na tlak v konečníku. Paráda, potešil sa, hovno sa pýta von. Rýchlo zobral zo zeme igelitku a utekal do kúpeľne. Igelitku vložil do záchodovej misy a prikvačil ju záchodovou doskou. Sadol si na misu a tlačil. Nikdy nemal s vyprázdňovaním problém, ale teraz musel tlačiť. Cítil, ako sa mu zvierač uvoľňuje, ale na statné svalnaté hovno to bolo stále málo. Znova poriadne pritlačil, zavrel pri tom oči. Už cítil, ako sa mu cez dierku tlačí hovno von, chvíľu trvalo, kým ho zo seba vypudil. Hovno vyšlo v jednom kuse.

Pre Paľa nastal priam okamih rozkoše. Hovno bolo von a mal dojem, že s ním vyšiel von aj štupeľ. Cítil, že jeho konečník je prázdny. Naozaj pocit ako po skvelom milovaní. Zdvihol dosku, vybral igelitku a utrel si zadok a spláchol.

Vrátil sa do izby. Vliezol do postele. Na Petrových pančuškách nahmatal predný šev, pod ktorým bol stále polovzrušený Petrov kohút. Chytil ho do ruky. Nahol sa nad Petra a začal bozkávať jeho krásne tvarované plné pery. Po chvíli aj on precitol zo sna.

“Palinko, áno, vyhoň ma, vyfajči, vytrtkaj…,” hovoril ešte nie celkom zobudený. Paľo mu dvakrát prebehol rukou po penise. Stiahol predkožku. Prešiel palcom po žaludi. Peter vzdychal. Jazykom mu vnikol do úst. Potom náhle všetko nechal tak.

“Vstávaj, zlatokop, ideš ryžovať a bez štupľa sa nevracaj! A podľa možnosti nezvracaj!” strhol z Petra perinu.

“Ty si obyčajný sadista! To počká do rána,” protestoval.

“Ráno už je, drahý, o pol hodinu by sme aj tak vstávali.”

“Pali, to vážne?”

“Chceš, aby hovno viac zosmradlo. Čaká ťa v igelitke. Peter neochotne odišiel do kúpeľne.

Dvere za sebou nechal otvorené. Paľo ich zavrel a otvoril dvere na balkón. Do izby vstúpil čistý chladný ranný vzduch. Kým vetral, vybral zo skrine dvoje čierne pančucháče, čierne nohavice a čierne košele. Pripravené veci dal na kraj postele. Vtedy dostal nápad. To by bol super darček na Vianoce. Manželská posteľ. Nápad sa mu zapáčil. Z kúpeľne sa ozvali divné zvuky. Možno Petra naplo a vracia. Dobre mu tak, pomyslel si.

Otvorili sa dvere na kúpeľni. Modrozelený Peter stál vo dverách. Bledohnedé pančušky mu na kotníkoch a kolenách robili harmoniky. V toaletnom papieri držal korkovú zátku od Prosseca. Tváril sa ako zlatokop, keď objaví ten najväčší zlatý nuget svojho života.

***

“Nemohli ste po nás prísť hore?” pošepol Paľo mame, keď ešte za tmy nakladali do auta veci.

“Otec nechcel… nechcel strácať čas,” vyhovárala sa mama, určite bolo za tým aj čosi viac ako časový dôvod. Paľo to ďalej neriešil. Peter s majorom Hláskom priniesli objemnú loveckú výstroj a výzbroj. Dve pušky, veľký batoh, cestovná taška, topánky Maindle. O chvíľu bola oktávia kombi plná. Chalani si sadli dozadu, mama za volant a otec na miesto spolujazdca. Paľo sa divil, prečo za volant nejde otec. Priznal sa, že včera sa v robote zabudol. Dokončili prípad, ktorý sa im dlho vliekol. Nedalo sa odmietnuť pozvanie riaditeľa a prišli aj z prezídia.

“Dobrý vtip som počul…, orgány v tele si dali sympózium, koho zvolia za riaditeľa,” začal Paľov otec rozprávať vtip.

“Prvý sa prihlásil mozog, že on všetko riadi, on je centrom myslenia a vedomia. Všetci mu zatlieskali a vystúpilo srdce. Ono udržiava celé telo, všetky orgány a aj mozog pri živote tým, že pumpuje po tele krv. Potom nastúpili pľúca. Bez kyslíka, ktorý oni dodávajú do krvi…”

“Neskrátiš to, Slávo?” opýtala sa mama.

“A čo pohlavné orgány?” zasmial sa Paľo.

“To vieš, že aj tie si povedali svoje,” smial sa otec.

“No poď na koniec, zasmejte sa a zaľahnite,” nemala na vtipy náladu mama.

“Nakoniec prišlo hovno. Všetci ho samozrejme vysmiali. Hovno sa urazilo a z tela nevyšlo týždeň. Nakoniec ho za riaditeľa zvolili. Ponaučenie?” otočil sa na chlapcov.

“Čo myslíš, Pavelko?” popod fúzy sa usmieval Peter. Paľo nemeškal a do stehna mu dal koňáka.

“Nebi ho, však nič také nepovedal,” chytal otec Petrovu stranu.

“On veľmi dobre vie prečo. Však?” pozrel mu do modrých studničiek spýtavo.

“Má pravdu, len ho provokujem,” priznal Peter, že koňáka dostal zaslúžene.

“Ponaučenie – odvtedy je každé hovno riaditeľom.”

Najviac sa na tom bavil otec. Rozprávanie vtipov nebola silná stránka pána majora. Vždy sa na nich smial práve on.

“Dúfam, že ste to nehovorili vtedy, keď tam bol riaditeľ,” zisťovala mama.

“To on prišiel s tým vtipom,” smial sa otec.

“Tak dúfam, že ste sa nesmiali,” zisťovala.

“A ako, a on naviac,” dodal.

“Zisťoval, ako si ho kto váži,” ukončila to mama. Povedala, nech sa pokúsia zaspať, že ju potom vystriedajú. Chalani už mali vyzuté topánky, nohy mali vyložené na sedadlách a túlili sa pod dekou. Zas vyzerali ako dve mačatá. Za chvíľu všetci traja zaspali. Zobudili sa, až keď vchádzali do dediny na Liptove, kde mali vyložiť Paľovho otca. Dali si krátku pauzu, vypili kávu a pokračovali v ceste.

***

V smútočnej sieni bola Magdina rakva. Pomalým krokom k nej dokráčal Paľo. Na to, že v živote nemal vojenskú poradovú prípravu, pôsobili jeho pohyby tak, že vojak je. V uniforme pôsobil dôstojne, slávnostne a čierny baret, čierna kravata a čierna páska na ľavom rukáve dodávala pietny smútočný nádych odevu. Pri rakve zastal. Zložil si baret. Jeho zostrih vlasov bol dokonalý. Ráznym pohybom sklonil hlavu, asi po 15 sekundách ju zdvihol, na rakvu položil dve ruže, odstúpil od rakvy a istými pohybmi si znova založil baret. Pôsobilo to tak, že to robí roky niekoľkokrát denne.

“Drahá Magda, ako som ti sľúbil, som tu a som v uniforme…,” niesol sa krásne zafarbený Paľov hlas priestorom obradnej siene. Z hlasu vyžarovala mužnosť, láska, ale aj poznanie. Bolo až zarážajúce, aký presvedčivý, dojímavý a autentický dokázal byť 18-ročný chalan. Všetci smútiaci mali dojem, že to hovorí niekto, kto im je dôverne známy, ktorého poznajú a ktorému veria. Verili mu všetci až na jedného. Tento výstup sa vôbec nepáčil primárovi Svikruhovi. Mrvil sa na mieste, obzeral sa po prítomných smútiacich v nádeji, že uvidí niekoho, komu sa to nepáči tak isto ako jemu. Márne sliedil očami. Naozaj všetci boli započúvaní do toho, čo hovoril Paľo. Vravel o Magdinom odchode, kde ho považovala za Martina Žuffu, jeho starého otca. Celý príhovor napísal Peter a bolo to napísané s citom. Záverom Paľo zarecitoval báseň, ktorá tiež vyšla z Petrovho pera. Kto sa nerozplakal počas príhovoru, slzy mu tiekli pri Petrových veršoch.

Dojatý bol dokonca aj farár, ktorý stál vo vedľajšom priestore “sakristii” smútočnej siene. Farára upozornila Silvia, že vopred bude báseň a bude asi dosť emotívna. Farár si pripravil dve verzie pohrebu. Klasickú a skrátenú. Pochopil, že veľkú časť zaňho urobil práve tento mladík a bude dobré, ak to on naťahovať nebude. Na záver k Paľovi prišiel Peter. Obaja sňali barety, uklonili sa. Peter položil na rakvu ďalšie dve ruže. Postavil sa vedľa Paľa. Založili si znova pokrývky hlavy. Spravili čelom vzad a pomalým krokom sa jeden za druhým vrátili do prvej lavice, kde sedeli pri Paľovej mame. Mária so slzami v očiach im stisla ruky.

Vyšiel pán farár a začala cirkevná časť pohrebu. Farár si však neodpustil, aby na margo toho, čo videl, nepovedal svoj názor.

“Som farárom 32 rokov, za ten čas sú to stovky pohrebov. Niečo tak dojímavé, ako práve teraz, som ešte nezažil. Prepáčte, musel som to povedať.” Až potom sa začala cirkevná časť pohrebu.

***

Pozvaní smútoční hostia sa usádzali za slávnostne prestretý stôl v reštaurácii, kde sa konal kar. Opodiaľ stála Silvia s manželom a Paľova mama Mária.

“Vieš mi povedať, na čo bola dobrá tá komédia?” pýtal sa Petrov otec Silvie.

“Stano, všetci okrem teba to pochopili a prijali bez problému, však aj farár hovoril…,” hájila Silvia vystúpenie Paľa a vlastne aj Petra na pohrebe.

“A kto ti povie rovno do očí, že to bolo nedôstojné a trápne. Nevieš, akí sú ľudia?”

“Pán Svikruha, ja s ľuďmi pracujem, viem čítať ich pocity a vystúpenie našich synov bolo dojímavé a naopak veľmi dôstojné,” obhajovala ich aj Mária.

“Dostali v divadle štek a už sa cítia ako veľkí umelci,” neodpustil si primár. To už prišla aj naša dvojica. Boli prezlečení do čierneho. Paľo podával mame kľúče od auta.

“Stano, povieš ten prípitok na úvod a aj poďakovanie?” požiadala ho manželka.

“Ja, prečo ja?” tváril sa odmietavo primár.

“Mal by to byť niekto z najbližšej rodiny,” argumentovala.

“A čo, som tu jediný?” bránil sa on.

“Nechaj, mama, poviem to ja,” povedal Peter. Všetci sa začali usádzať k stolu.

“Vážení smútoční hostia, chcem sa vám poďakovať, že ste prijali pozvanie k tomuto stolu. Pred pár chvíľami sme na poslednú cestu vyprevadili moju milovanú starú mamu. Bola to úžasná žena. Jej odchodom mám pocit, že sa definitívne zavrela brána za mojim detstvom. Stará mama, to boli pre mňa krásne chvíle prázdnin a Vianoc. Keď prišla ona, bol to pre mňa vždy sviatok. Vtedy som ako dieťa vždy pociťoval pokoj a lásku. Ešte pred svojim odchodom na večnosť do náruče Boha som jej stihol predstaviť môjho priateľa. Ona ho prijala a určite by bola šťastná, keby ste ho prijali aj vy.” Pri týchto slovách sa pán primár nervózne zavrtel a zakašľal.

“Chcem sa poďakovať mojej pratete Miladke, že pri starej mame bola do poslednej chvíle. Pred tým, ako si pripijeme na jej pamiatku, vás chcem poprosiť, aby sme skúsili odložiť smútok a žiaľ, a spomínajme spoločne na to, čo krásne ste s mojou starou mamou zažili. Stará mama, na tvoju pamiatku.“ Všetci pozdvihli poháre a pripili. Chlapci a Mária si len omočili pery.

“Krásne si to povedal, Peter,” pošepla mu Silvia.

“Hovorí sa česť tvojej pamiatke a niečo si si mohol odpustiť!” vyčítal mu otec.

“Mohol si to pokojne povedať ty, aby to bolo podľa tvojich škrupúľ,” prepichol ho Peter pohľadom. Prišla za nimi Miladka, v rukách mala dva hrubé zošity.

“Chlapci moji, kde máte tie krásne mundúry?”

“Uniformy sme si dali len na obrad,” vysvetľoval Peter.

“Tu som vám priniesla Jankove denníky. Pre vás to bude iste zaujímavé. A tie fotky, tie sú akoby to ani neboli tie…,” nevedela nájsť správne slovo.

“Kópie,” pomohol jej Peter. Ďalej kar prebiehal bez výraznejších incidentov. Chalani boli terčom pozornosti mnohých hostí. Niektorí im to prišli povedať aj osobne. Ocenili aj to, ako veľmi dôstojne pôsobili ich uniformy, len škoda, že si ich dali dole. Chceli sa s nimi odfotiť. A to presne nechceli chlapci. Žura im kládla na srdce, aby veľmi pred objektívmi v uniformách nepózovali. Boli to živé uniformy a nechcela, aby vznikli problémy. V jednej situácii ostala pri stole sedieť Mária a pán primár sami.

“Mne sa zdá, že vôbec nie ste nadšený zo vzťahu našich synov,” oslovila ho.

“No na homosexualitu mám svoj vyhranený názor. Musím ale uznať, že dobré výsledky v škole mi môj pocit kompenzujú. Preto vášho syna tolerujem,” bol primár úprimný.

“No vidíte a ja mám vášho Petra úprimne rada,” šplechla mu do tváre Mária. Prisadla si Silvia. Stano sa ospravedlnil, išiel telefonovať na kliniku. Silvia videla, že Mária nie je vo svojej koži.

Paľova mama jej povedala, že po rozhovore a postojoch jej manžela by si najradšej kopla panáka. Silvia v tom nevidela problém. Hneď išla zistiť, či chlapci niečo pili. Predstava, že budú znova celú cestu šoférovať, ich len potešila. Silvia prišla rovno s dvoma veľkými vodkami. Mamy ich do seba kopli. Do odchodu to stihli ešte dvakrát. Mamy si rozumeli naozaj dobre a Silvia chápala Máriu, že chce vypadnúť čo najskôr.

***

“Mami, si s otcom šťastná?” opýtal sa Paľo držiaci volant. Trochu pripitá Mária sa zamyslela.

“Vieš, zažili sme s tvojím otcom všeličo, ale vždy sme boli k sebe úprimní,” začala Mária.

“Mali sme krízy, ale dokázali sme ich prekonať. Tvoj otec má neuveriteľnú vlastnosť. Dokáže ma aj po toľkých rokoch neustále prekvapovať,” pokračovala.

“A v dobrom?” chcel vedieť Paľo.

“Hlavne v dobrom. Naposledy ako dokázal akceptovať tvoju orientáciu a prijať Peterka.”

Chalani na seba pozreli.

“Mami, nehovor mu tak, prosím. Nemá rád to oslovenie,” poprosil ju Paľo.

“Prepáč, Peťo môže byť?” opýtala sa Mária.

“V poho, niežeby som oslovenie Peterko nemal rád, ale tak ma volal jeden človek, ktorý pre mňa dosť znamenal, ale to je minulosť. To oslovenie mi ho vždy pripomenie. Môžem vám niečo prečítať?” držal otvorený denník.

“13. októbra 1939. Dnes som našiel tú nesmiernu odvahu a Jarkovi som vyjavil, idúc z kostola, kde sme lavice boli presúvať, to preveliké moje tajomstvo. Riekol som mu, že s úľubou naň hľadím vyše roka, vždy snažne hľadám spôsobnosť, ako v jeho prítomnosti tráviť čo najviac času. Ako je pre mňa jeho hlas a smiech hudbou anjelskou. Ako jeho náhodný dotyk ruky bol tou najväčšou pozemskou rozkošou. Keď sa nám zadarí dotknúť sa nohami sediac v kostole. Hoc na nohách máme pančuchy, aj cez ne cítim tú spaľujúcu vášeň a túžbu. Ako som preplakal celé letné večeri, keď som po kúpaní v rieke myslel na to, že čo cítim k nemu, je hriešne. Že sodómia medzi slušných ľudí nepatrí. Vraviac mu tieto slová citov svojich prenáramných, zaplavený obavami z výsmechu. Jarko chytil ruku moju a riekol mi: Janíčko, to isté ja cítim k tebe. Len nemal som kúska odvahy priznať ti túto svoju náklonnosť.”

“To je tak krásne,” rozcítila sa Mária.

“Chlapci, na najbližšej benzínke si dajme pauzu,” navrhla.

Paľo natankoval. Peter priniesol dve kávy v papierových pohárikoch. Chlapci odišli bokom a zapálili si cigaretu. Dali si pusu, len takú letmú a chytili sa za ruky. Zaľúbene na seba hľadeli.

“Ale koho to tu vidím, aké šťastie. Niečo ste mi dlžní, mládenci,” pozreli smerom k prichádzajúcemu. Bol to ten bulo a trotl, čo ich otravoval už minule a potom dostal pokutu. Chalani položili kávu na lavičku, odhodili cigarety a postavili sa do obrannej pozície. Muž sa k nim blížil.

***

Chcem sa poďakovať za pomoc Alianorovi, ktorý preložil novinovú správu do valašského nárečia, HonzoviR., ten má na svedomí českú spisovnú verziu, a kamarátovi hetero pančuškárovi Alojzovi zo Spiša, ktorý urobil východniarsku verziu.