• B.J. Bass
Stylromantika
Datum publikace11. 6. 2019
Počet zobrazení400×
Hodnocení4.82
Počet komentářů3

Nešli sme iba na obed v to novembrové popoludnie, kedy ma Laco vytiahol z bytu. Po obede sme skočili do kina na film, ktorý sme chceli obaja vidieť, ale ani jeden z nás na to nešiel sám, kým sme boli rozhnevaný. Myslím, že práve to popoludnie sme sa dostali znova do starých koľají s pred časi, kedy sme spolu nespali. Znova sme boli ako dvaja spolubývajúci. Tému, čo sa stalo, sme obaja obchádzali. Nevedel som ani, či sa dal znova dokopy s Veronikou alebo má novú známosť, ale nezaujímalo ma ani to, čo je s homofóbnym Ondrejom.

„Čo by si povedal na menší výlet? Iba my dvaja?“ spýtal sa ma jeden novembrový večer. Práve bol v kuchyni a pripravoval popcorn k jednému z béčkových hallamrkových vianočných filmov, ktoré tak milujem.

„Na výlet? Kde a načo?“ musel som stopnúť film, lebo som chcel počuť, čo povie.

„No cez vianoce nebudeme spolu, tak by som rád skočil niekde do hôr na chatu a spravili by sme si skoré vianoce,“ pozeral sa mi do očí a tešil sa svojmu nápadu ako dieťa.

„Jednoznačne nie. Sii zabudol, že neznášam zimu?“ hovoril som nie, ale tiež som sa tešil s ním. Až vtedy som si uvedomil, že odkedy sme mali to „rande“, každý večer trávil doma so mnou.

Výlet sme ďalej nerozberali a myslel som si, že na to Lacko zabudol, ale opak bol pravdou. Keď som sa prvý piatkový večer v decembri vrátil domov z práce, v obývačke ma čakal môj kufor. Kým som sa spamätal, čo robí môj zabalený kufor uprostred nášho bytu, Laco vyšiel zo svojej izby so svojim kufrom a s úsmevom na tvári.

„Choď sa osprchovať, o pol hodinu vyrážame,“ oznámil mi predtým, ako sa znova zatvoril do svojej izby.

Bez rozmýšľania som zhodil svoje veci do mojej izby a vzápätí si dal rýchlu sprchu. Prvýkrát po dlhom čase som v sprche nerozmýšľal.

„Môžeš mi aspoň prezradiť, čo si mám obliecť?“ zakričal som na neho zo svojej izby.

„Páčilo by sa mi, keby si šiel nahý, ale nechcem, aby si ochorel, alebo aby nás zavreli, tak sa obleč teplo, ideme na známeho chatu,“ zdalo sa mi, alebo vážne povedal, čo povedal? Prečo by bol rád, keby som ostal nahý? Bez času na rozmýšľanie som si obliekol najhrubšie veci, ktoré som našiel v skrini.

„Že si zo mňa robíš srandu? To tu budeme celý víkend sami? Koľko si za to zaplatil?“ nemohol som uveriť vlastným očiam, keď sme dorazili na miesto, v ktorom strávime spoločné „vianoce“.

„Už som ti povedal, že som to tu dostal na víkend od známeho,“ pri slove známy sa trocha čudne zatváril a uhýbal mi pohľadom.

„Prezraď, aká bola tvoja prvá fajka, alebo veľmi ťa bolelo, keď si sa nechal pretiahnúť, aby sme mohli sem na víkend?“ rýpol som si do neho. Chcel som ho vyprovokovať, aby mi povedal pravdu, ako sme sa dostali na toto krásne miesto.

„Nikto nikoho nejfajčil a už vonkoncom som sa nenechal pretiahnúť. Zatiaľ,“ to posledné povedal tak ticho, že ho skoro nebolo ani počuť. „Ak chceš pravdu, tak je to šéfová chata. Keď ma počul, ako som v robote vynadal Ondrejovi potom, čo si odišiel, tak si ma zavolal do svojej kancelárie a dlho sme sa rozprávali,“ medzitým, ako mi začal vysvetľovať, čo sa stalo, kým som bol preč, sme sa presunuli do chaty. „Vyzerá to tak, že nielenže je šéf tolerantný voči gayom, ale jeho mladšia sestra je bisexuálka. Keď mala vzťah s babou, tak ich rodičia o tom nechceli ani počuť a ostala u neho skoro rok. Nemal ani dovtedy problém s LGBT komunitou, ale zblížilo ich to ešte viac. Takže keď počul, čo sa stalo s Ondrejom, ponúkol mi toto miesto na relax. Najprv som odporoval tomu, že by som jeho návrh využil, ale potom keď som si spomenul ako veľmi miluješ tie svoje filmy, tak som sa ho spýtal, kedy by sme mohli na víkend.“

Počúval som ho iba na pol ucha, lebo úplne ma omámilo vnútro chaty. Celé prízemie bolo otvorené ako jeden celok a dookola vykladaný, čo som neskôr zistil, prefarbeným polystyrénom, čo vyzeralo, ako keby to boli kamene.

„Dúfam, že si zabalil aj nejaké jedlo, lebo iba zo vzduchu nedokážem existovať celý víkend,“ oznámil som, keď mi zaškvrkalo v bruchu. Našiel som ho v kuchyni, ako práve odkladal jedlo do chladničky.

„Čo povieš na rýchle cestoviny?“ prehodil cez plece.

„Jedine ak budeš variť ty.“

„Variť budeš ty, ale pri všetkom ti budem asistovať,“ žmurkol na mňa opierajúc sa o kuchynskú linku.

„Práve ma napadá, že nikde nevidím vianočný stromček. Nechcel si tento výlet ako naše skoré vianoce?“

„Všetko bude, neboj sa,“ ešte že som si doma spomenul na darček, ktorý som mu kúpil ešte pred celým fiaskom s Ondrejom, a zobral ho z domu. Cestoviny aj šalát sme spravili rýchlo a rýchlo to zjedli. Kým som sa šiel vybaliť do izby na poschodí, Lacko ma dole čakal s pohárom vína pred krbom, v ktorom stihol rozrobiť oheň.

Nerozprávali sme sa dlho a obaja sme vypili iba dva poháre vína predtým, ako sme sa pobrali spať. Kým ja som sa dával dokopy v kúpelni na poschodí, Lacko použil minik kúpeľku na prízemí.

„Čo robíš v mojej posteli?“ stál som vo dverách „svojej“ spálne a neveriacky sa pozeral na Lacka, ktorý ležal v posteli.

„Noci sú tu vraj chladné a nechcem, aby si mi zmrzol do rána,“ šibalsky sa usmieval s pod periny.

„Preto nemáš na sebe ani tričko?“

„Vieš, ako veľmi sa potím v noci,“ hneď som si spomenul na to, ako sa zobudil celý spotený po prvej noci v mojej posteli.

„Dobre, môžeš ostať. Ale ak sa ma čo i len raz dotkneš, tak ťa vyženiem z chaty,“ pohrozil som mu, aj keď som to nemyslel vážne.

Neviem, kedy sa to stalo, ale ráno som sa zobudil v Lacovom náruči. Chvíľu som si užíval jeho blízkosť, ale keď som si spomenul na to, čo sa stalo s Ondrejom, rýchlo som sa od neho odtiahol.

„Ešte ostaň chvíľu,“ zamrmlal pod nosom, no ja som vystrelil z izby rýchlosťou svetla.

V kúpeľni som si ľadovou vodou umyl tvár, ktorá mi horela. Nielenže som sa na neho hneval, ako ma zatiahol do tejto situácie, ale hneval som sa aj na seba, lebo znova som mu prepadal. Vychádzajúc z kúpeľne som sa iba rýchlo obliekol a zamieril na prízemie.

„Ako chceš vajíčka na raňajky?“

„Nie som hladný, idem sa trocha prejsť,“ povedal som bez toho, aby som sa na neho pozrel.

Prechádzka mi mala pomôcť vyčistiť si hlavu, no nestalo sa tak. Po polhodine na čerstvom vzduchu mi nepomohla. Mozog mi vďaka zime, ktorá bola vonku, nepracoval poriadne.

„Čo si dáš na raňajky?“ Lacko sedel na gauči pred krbom s knihou v ruke.

„Zatiaľ neviem. Dám si sprchu a potom vylovím niečo z chladničky.“

„Si v pohode?“ podišiel ku mne, vzal moju hlavu do dlaní a pozrel sa mi do očí.

So slzami na kraji som iba zakrútil hlavou a snažil sa o úsmev. Rýchlo som sa presunul do kúpeľne a zamkol dvere. Stojac pod horúcou vodou som si uvedomil, že ho ešte stále milujem a nemôžem sa s ním naďalej kamarátiť.

V izbe som si natiahol na seba svoje obľúbenú teplákovú súpravu, ktorú si obliekam iba, keď mám depku, a vybral sa za ním dole rozhodnutý užiť si náš možno spoločný víkend spolu.

Aj keď v chate bolo príjemne, obaja sme cítili, že niečo nie je v poriadku, no ani jeden z nás nemal náladu to rozoberať. Po obede sme sa vybrali nájsť strom do neďalekého lesa, ktorého zdobenie čakalo na mňa. Použil som skoro všetky ozdoby, ktoré mal v chate Lackov šéf. Pri varení večere mi Lacko konečne vážne pomáhal. Aj keď sme sa obaja tvárili, že je všetko v poriadku, bolo cítiť, že sa musím porozprávať a čím skôr.

Keď som sa prezliekol a zišiel z poschodia, mal som pocit, akoby boli vážne vianoce. Chatu osvetľovali svetlá zo stromčeka a oheň v kŕbe. Na prestretom stole svietila jediná sviečka, akurát Lacka som nevidel nikde. Sŕdce sa mi však rozbúšilo, keď schádzal schodami. Ani som si neuvedomil, že bol hore, keď som sa pripravoval.

Stále som mu hovoril, že mu pristane bordová. Možno práve preto si vzal práve takú košeľu k tmaavým rifliam. Jediné, čo nemalo nič spoločné s vianočnou atmosférou, boli jeho psie papuče, ktoré si zobral z bytu.

Počas večere neprehovoril ani jeden z nás. V tom tichu sme počuli praskajúce drevo v kŕbe. Ak by som mal vybrať najromantickejší moment v celom mojom živote, vybral by som si ten večer.

„Kým sa pozrieš, čo ti priniesol ježiško, ja upracem stôl,“ povedal nervózne.

„Stôl počká,“ chytil som ho za ruku a ťahal ho k stromu.

Pod stromom bola okrem môjho nie práve najkrajšie zabaleného darčeka aj darčeková taška, ktorú tam musel dať Lacko. Ešteže do nej vložil aj farebné papiere. Neznášam, ak viem hneď, aký darček dostanem.

„Oukej. Toto má byť čo?“ iba nechápavo som sa striedavo pozeral na darčeky a na Lacka.

„Nevidíš, čo to je?“ usmieval sa od ucha k uchu.

„Vidím, čo to je, ale nechápem, načo mi to bude.“

„Je to náš spoločný darček,“ žmurkol na mňa. Už by vážne mal prestať s tým žmurkaním.

„Si tehotný alebo máš niekde schovanú polovičku, ktorú som tu nevidel odkedy sme došli?“ ešte stále som nechápal, prečo som od neho dostal balík kondómov a lubrigačný gél.

„Myslel som na teba a na mňa. Použijeme to spolu,“ usmieval sa na mňa nejak divne. Skoro mi to prišlo akoby s láskou, ktorú vidím iba na obrazovkách. „Viem, že posledné týždne boli na prd, a na vine som ja, ale chcem, aby sme boli konečne spolu. Ako pár. Nikdy som si nemyslel, že sa raz zamilujem do chlapa, a pravdu povediac žiadny ma nikdy nepriťahovali, ale všetko sa zmenilo, keď sme spolu začali bývať. Viem, spravil som chybu, keď som sa ťa nezastál pred Ondrejom, ale bol som zmätený z toho, čo k tebe cítim. Pomaly ale isto som sa do teba zamiloval a uvedomil som si to až vtedy, keď si mi oznámil, že sa sťahuješ. Nechcem, aby si odišiel. Daj nám šancu,“ celý čas sme si pozerali do očí.

Už neviem, kto začal plakať skôr, alebo kto pobozkal koho ako prvý, jediné, čo si z celej veci pamätám, ako ma prosil, aby som si sebe nasadil kondóm a vzal si jeho panenstvo pred krbom v chate jeho šéfa. Aj keď som väčšinou iba pasív, rád som mu vyhovel. Celý čas sme sa držali, akoby sme sa báli pustiť jeden druhého.

„Myslím, že zatiaľ ostaneme iba pri fajkách,“ prerušil ticho. Ležal sme pod dekou na gauči.

„Ty si to chcel,“ ležal som mu na hrudi a počúval tĺkot jeho srdca.

„Chcel som, aby sme mali niečo špeciálne iba my dvaja,“ nadvihol mi hlavu, aby sa mi mohol pozrieť do očí.

„Už len to, že som tvoj prvy priateľ, je špeciálne. Počkať, teraz toto znamená, že chodíme spolu?“ zrazu som spanikáril.

„Chodíme, spíme, milujeme,“ usmial sa na mňa.

„Nepovedal som ti, že ťa milujem,“ bola to pravda.

„Ale povedal. Iba o tom nevieš,“ zasmial sa na mojom výraze. „Rozprávaš zo sna.“

„Dobre vedieť. O čom som sa ešte preriekol?“ schoval som si tvár pod deku.

„Že chceš mať so mnou tri deti, bývať v dome na dedine s veľkou záhradou a domácimi zvieratami.“

„Tak to určite,“ usmial som na neho. „Mimochodom, čo by si povedal na druhé kolo? Chcem sa iba presvedčiť, či ma dokážeš uspokojiť,“ vyplazil som na neho jazyk, načo ma Lacko začal štekliť.

Druhé kolo bolo lepšie ako to prvé, pretože som ho konečne cítil v sebe. Nebol to najlepší sex v mojom živote, ale ak ostaneme spolu, budeme mať dosť času zvyknúť si na seba.

 

- The end - 

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (16 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (16 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (16 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (14 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (17 hlasů)

Autoři povídky

Celé jméno-
Věk30
Autor

Nezapomeň napsat komentář, a podpořit tak další publikaci autora!

Komentáře  

+2 #3 Odp.: Secret Love IV.zmetek 2019-06-13 22:15
Cituji B.J. Bass:
Cituji zmetek:
Další vánoční téma v červnu a zase mi to nevadí! Milý a hezký.

Nemôžem zato, že milujem Vianoce :D ... mohol som to zakončiť niekedy na jeseň, ale to by potom bol úplne iný koniec :lol:

Vánoce v Júni nevadí. Když je příběh hezkej a baví. Dík. :lol:
Citovat
+3 #2 Odp.: Secret Love IV.B.J. Bass 2019-06-13 22:10
Cituji zmetek:
Další vánoční téma v červnu a zase mi to nevadí! Milý a hezký.

Nemôžem zato, že milujem Vianoce :D ... mohol som to zakončiť niekedy na jeseň, ale to by potom bol úplne iný koniec :lol:
Citovat
+5 #1 Odp.: Secret Love IV.zmetek 2019-06-11 21:06
Další vánoční téma v červnu a zase mi to nevadí! Milý a hezký.
Citovat