• Eddie24
Stylromantika
Datum publikace27. 8. 2016
Počet zobrazení2837×
Hodnocení4.54
Počet komentářů7

Človek si často ani neuvedomí, ako ľahko sa v živote zamotá do spletitých citových situácií, z ktorých je veľmi ťažké sa vymotať. A možno to nie sú problémy, len obyčajná ľudská túžba niekoho z celého srdca milovať a byť pre neho nenahraditeľný.

Toto je príbeh, ktorý mi navždy zmenil život. Či k lepšiemu – neviem s istotou potvrdiť.

Ako každý pracovný deň, aj dnes som sa ponáhľal do práce, pretože ako inak, aj dnes som meškal.

Volám sa Roman, mám 24 rokov, bývam s rodičmi a jednou sestrou, ktorá ma 18.

Ešte som ani nestihol nasadnúť do auta, a už mi sestra volala, aby som sa nezabudol po ceste z práce zastaviť po jej priateľa.

„Neboj, sestrička, nezabudnem ti ho priviezť, len mi prosím povedz, ktorý to tento krát je.“

V duchu som sa usmial. Kika bola pekná, o chalanov nemala núdzu. Preto si mohla vyberať a zrejme to aj robila. No už 2 týždne nás všetkých presviedčala, že tento je ten pravý, s ktorým strávi zvyšok života. I keď sme jej neverili, nestarali sme sa do nej.

Do práce som dorazil o päť minút neskôr, opatrne som prešiel okolo šéfovej kancelárie a hneď som sa pustil do každodennej rutiny. Čas sa nesmierne vliekol. Ťažko som čakal, kedy už pôjdem domov a ľahnem si do mojej postele. Cítil som sa taký unavený, ako by som prehýril celú predošlú noc. A ešte aj Kikin frajer. Bože, bol som nervózny na Kiku, na kolegov, na všetkých...

Konečne koniec, rýchlo zbehnem po sestrinho frajera a domov.

Odbočil som autom smerom k vlakovej stanici, vystúpil som a vyzeral sestrinho priateľa. Až tu som si uvedomil, že nemám šajnu ako vyzerá. „No, to je dobré, ako ho mám teraz nájsť v tom dave ľudí?“

Chvíľu som tam len tak stal, opretý o auto, a potom som sa rozhodol, že zavolám Kike. Oznámim jej, že dnes sa žiaľ bude musieť bez frajera zaobísť. Nemienim ho hľadať, ako stopovací pes. Už som vyberal z vrecka telefón, keď k autu pristúpil pohľadný mladík.

„Zdravím, ty si Roman?“

„A ty si zrejme Kikin kamoš. A ktorý si ty?“

Nechápavo na mňa hľadel, až po chvíli vychrlil zo seba svoje meno.

„Ja som Erik. Ako si to myslel, že ktorý?“

„To nerieš, sadaj do auta, nemám na teba cely deň.“

Odbil som ho a viac som nemienil pokračovať v komunikácii s nim. Celou cestou sme spolu neprehovorili ani slovo. Ukrutne ma bolela hlava a vôbec som nemal náladu na zdĺhavé rozhovory. Konečne sme dorazili. Kika nás už čakala. Pozdravil som pomedzi zuby a padal pod sprchu. Po prijemnom osviežení som sa odobral do mojej izby a ani neviem, ako som zaspal.

Prebudil som sa na hlasne chrápanie. Chvíľu som premýšľal, odkiaľ sa to ku mne derie, až potom som si uvedomil, že to je Erik. Spal na matraci v mojej izbe. Už som bol pokojný, nič ma nebolelo, len ma mrzelo, ako som sa dnes k nemu správal. Isto sa už vyžaloval sestre a ta ma ráno zvozí. Chcel som to ihneď napraviť, ale rozhodol som sa, že ho nebudem budiť. Potichu som odišiel do kuchyne. Bol som hladný ako vlk. Po chvíli sa chrápanie z mojej izbe prerušilo a o par minúť vošiel do kuchyne aj Erik.

„Sorry za ten dnešný deň. Nemal som náladu, bolela ma hlava a...,“ nestačil som dopovedať a Erik ma prerušil:

„To je v pohode, tiež mávam občas také dni.“

Potešilo ma, že sa na mňa nehnevá. Podal som mu ruku a znovu som sa predstavil, ako by sme sa stretli po prvý krát.

Sadli sme si oproti sebe, naliali si mlieko a ticho sme na seba hľadeli. Po chvíli som si uvedomil, že nemám na sebe župan a som len v slipoch.

„Hmmm, sorry, nečakal som, že niekto o tomto čase bude mať chuť na mlieko, tak som si nevzal župan.“

„Mne to nevadí, koniec koncov, ty si domáci a môžeš si chodiť, ako chceš.“

Zasmial som sa. Nič som mu na to nepovedal, dopil som mlieko a odišiel späť do izby. Ani nie o päť minút prišiel aj on. Ľahol si na matrac, ja som už ležal a snažil sa opäť zaspať.

„Roman? Myslíš si, že by som mohol isť spať do Kikinej izby?“

„Ak chceš prežiť zajtrajšie ráno, neodporúčal by som ti to. Otec ma zbrojný preukaz.“

Naraz sme sa rozosmiali. Rozhovor trval ešte dlho do noci. Napokon sme obaja stíchli a odobrali sa do ríše snov. Ako som správne predpokladal, sestra ma ráno zvozila, až po krátkej debate s Erikom sa ukľudnila. Erik u nás ostal tri dni. Skamarátili sme sa a ja som si uvedomil, že je to celkom fajn chalan. Po cely čas, kým bol u nás, spával v mojej izbe. Dlho do noci sme sa zhovárali, žartovali, bolo nám spolu fajn. Keď odišiel, bolo mi akosi smutno. Moja izba bola zrazu prázdna. Chýbali mi nočné rozhovory s Erikom, jeho smiech, jeho príhody, chýbal mi jednoducho Erik. Bol som z toho zmetený a zároveň prekvapený. Obhajoval som to tým, že nemám brata a on je vlastne môj budúci brat.

Ako sme sa dozvedeli, Erik a Kika to myslia spolu vážne. Po skončení školy sa chcú vziať a takto spečatiť svoju lásku. Rodičia boli zo začiatku proti, ale keď aj oni bližšie spoznali, aký je Erik vlastne úžasný chalan, nemal viac námietky.

Blížil sa deň, keď mal prísť Erik znovu na tri dni. Tesil som sa na neho ako dieťa na novu hračku. Ani som si neuvedomoval ako veľmi. Tentoraz som sa sám Kike ponúkol, že pôjdem po neho na stanicu. Ani som nepočkal a hneď som vyrazil. Do jeho príchodu to boli ešte dve hodiny, no ja som už čakal na príchod vlaku. Ako som tam sedel na lavičke, napadlo ma niečo šialené. Prečo sa tak teším na Erika? Prečo sa cítim v jeho blízkosti taký šťastný? Prečo? Prečo?

Nie, to nemôže byt pravda! Je to priateľ mojej sestry. Ja nemôžem byt buchnutý do môjho budúceho švagra! NIE! NIE! NIE!

Čím viac som si dával odpoveď nie, tým viac som si priznával, že je to pravda. ANO, ja som sa zaľúbil do Erika – budúceho manžela mojej sestry.

Vlak konečne dorazil, zvítali sme sa ako starí známi, ktorí sa nevideli sto rokov.

„Dnes nebudú rodičia doma,“ oznámil som mu, „tak môžeš spať v sestrinej izbe.“ Žmurkol som na Erika.

„Radšej budem spať u teba. Nechcem riskovať.“

S prekvapením som na neho hľadel, ale neprotestoval som. Cesta akosi trvala dlhšie ako inokedy, alebo sa to zdalo len mne. Sedeli sme vedľa seba, on rozprával a ja som ho len počúval a hľadel na jeho krásnu tvar.

Erik bol krásny vysoký chalan, tmavé vlasy vyčesané do hora, modrozelené oči a super vyšportovaná postava. Presne podľa môjho gusta. Netušil som, ako veľmi ma bude vzrušovať už len to, že sedím v aute vedľa neho. Čím skôr som si želal, aby sme dorazili domov. Pri pomyslení na to, ako sa prisajem na jeho pery, sa mi v nohaviciach urobila hrča, a to posledné, čo by som si želal bolo, aby si to Erik všimol...

„Sme na mieste.“

Pot mi stekal po čele. Čo najskôr som potreboval, aby som ostal v aute sám.

„Chod na pred, ja ešte niečo vybavím.“

„V poriadku, nebuď dlho, mam pre teba prekvapká.“

„Pre mňa?“

„No pre teba a Kiku, chcel som povedať,“ usmial sa na mňa a vystúpil.

Chvíľu som tam len tak sedel so zavretými očami. Premýšľal som.

Erik nie je chlapec pre teba! Nie je! Nie je! No čím viac som sa presviedčal, tým viac som vedel, že len tak ľahko ho z hlavy nepustím.

„Taaaaaaaaaak, aké prekvapko to pre nás máš?“ kričal som už od vchodových dverí. Nikto sa mi neozýval, tak som vošiel do sestrinej izby bez zaklopania.

„Pardon, nechcel som...“

„To je v poriadku, braček, veď bozky, to nie je porno.“

Nahlas sme sa rozosmiali.

„To más pravdu, sestrička.“

„Pozri, čo pre nás vymyslel Erik. Pôjdeme na víkend na chatu.“

„A to my traja? Nebolo by lepšie, keby ste išli len ty a on?“

Erik sa na mňa čudne zadíval a povedal: „Ideme všetci traja a basta. Je to už zaplatene a nedá sa to vrátiť.“

„Ale, nebudem vám tam len zavadzať?“

„Vôbec nie, braček. Chcem, aby si tam bol s nami.“

„Tak dobre,“ súhlasil som a išiel sa pobaliť. Po chvíli prišiel za mnou Erik.

„Ty už balíš? Veď ideme až o dva dni.“

„Chcem si len byt istý, že si nič nezabudnem.“

„V poriadku, nebudem ťa rušiť. Kika ti odkazuje, že sa máš ponáhľať na večeru.“

„Mám ešte niečo vybaviť. Povečerajte dvaja. Možno sa pridám neskôr.“

„Ok.“

Keď zatvoril dvere, ľahol som si na posteľ a cítil som sa ako zbitý pes. Nič som samozrejme nemal vybaviť, len som sa snažil nebyť v Erikovej blízkosti. Nechcel som, aby Kika na mne videla, ako sa na neho s láskou pozerám, ako po ňom tužím, ako ho veľmi chcem pobozkať a objímať. Nie, to nemôžem dovoliť. A nepôjdem ani na chatu. Bol som rozhodnutý tuto frašku ukončiť skôr, ako zošaliem.

Aj keď som už na isto vedel, že Erika ľúbim, a bude ťažké ho vídať a nemôcť ho mat. Ale ako to vydržím? To som v tejto chvíli ani netušil.

Po dlhej prechádzke som napokon došiel domov. Obaja už spali. Ako Erik povedal, tak aj spravil. Jeho pochrapkávanie som počul z mojej izby. Rozhodol som sa, že budem spať v obývačke na gauči.

Ale čo ráno poviem? Nebude to čudne? Nezbadá Kika, že sa Erikovi vyhýbam? Kika vedela, že som gay. Vôbec ma za to neodsudzovala a podporovala ma. Ona ma pozná, dôjde jej, že sa správam čudne. Nie, to nemôžem dopustiť. Keby vedela, že som sa buchol do jej chalana, nenávidela by ma do konca života. Erik bol po dlhom čaše jediný chalan, ktorého ozaj ľúbila.

Po špičkách som vošiel do mojej izby, aby som Erika nezobudil. Opatrne som si ľahol. Až potom som si všimol, že Erik spí bližšie pri mojej posteli.

„Toto mi nerob. Ako to mam vydržať? Byť tak blízko teba a nemôcť sa ta dotýkať?“ v duchu som sa preklínal, že pravé mne sa to muselo stať.

„Roman? Kika sa o teba bála, nedvíhal si telefón,“ ozvalo sa rozospatým hlasom.

„Som v poriadku.“

„Nie, nie si. A ani ja nie som.“ Na sucho som preglgol.

V tom som pocítil jeho ruku na mojej. Rýchlo som ju odtiahol a otočil som sa chrbtom k Erikovi. Nevedel som, čo mam robiť. Ticho, ktoré nastalo, ma ubíjalo. Veľmi som tužil, aby ma chytil ešte raz, objal ma, no zároveň som sa presviedčal, že to nechcem. Alebo skôr, nemôžem.

Sadol si na moju posteľ. Pohladil ma po líci, po vlasoch a silno sa prisal na moje pery. Lačne som mu bozky opätoval. Cele to vzrušenie, ktoré som v tej chvíli pociťoval, bolo také obrovské, akoby vybuchli tri sopky. Už som to nemohol vydržať a umožnil som mu, aby si ľahol vedľa mňa. Vášnivo sme sa bozkávali. Tisli svoje tela jedno na druhé. Prevalil som ho na chrbát a bozkával po celom tele. Navzájom sme si opätovali pohladenia, dotyky také krásne, že sme prestali vnímať okolitý svet. Vnímali sme len jeden druhého. Naše tela sa vlnili v spoločnom rytme a ja som sa nevedel nabažiť jeho pier. Jednou rukou som mu vkĺzol do slipov a s veľkou nedočkavosťou som do nej vzal jeho ako kameň tvrdý úd. Bolo zjavne, že je rovnako vzrušený ako ja. Pomalými pohybmi som sa presunul jazykom až dolu. Vzal som mu ho do úst a jemne som začal sať. Jeho vzrušenie sa stupňovalo a netrvalo dlho a jeho sladká šťava sa presunula do mojich úst. Ostal ležať nehybne, bolo počuť len jeho zrýchlený dych. Vzápätí ma prevalil na chrbát on a začal mi vracal slasť, ktorú som mu doprial ja. Bol som taký vzrušený, že neprešla ani minúta a už som striekal aj ja. Zvali sa na mňa a naše pery opäť splynuli. Chvíľu sme ležali v tesnom objatí. Mlčali sme a vychutnávali sme si tú nádhernú chvíľu. Unavený, no zároveň šťastný, som dal Erikovi dlhý bozk na dobrú noc a zaspal som ako malé bábo.

Keď som sa ráno prebudil, našiel som si odkaz od mojej lásky.

TEŠÍM SA NA VÍKEND, NA CHATE SI TO ZOPAKUJEME. ĎAKUJEM ZA KRÁSNY ZÁŽITOK.

Zavrel som oči a spomínal na najkrajšiu noc v mojom živote. No zároveň som vedel, že aj poslednú.

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (22 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (21 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (21 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (19 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (23 hlasů)

Autoři povídky

Celé jméno-
Věk0
Autor

Nezapomeň napsat komentář, a podpořit tak další publikaci autora!

Komentáře  

0 #7 Zakázaná láska-1Vašek z Liberce 2017-02-16 11:38
Děkuji za moc hezkou hezkou povídku,vždyť ona to slovenština je krásná.
Citovat
0 #6 Odp.: Zakázaná láska - 1Eddie24 2016-08-29 02:19
Ďakujem za pozitívne ohlasy. Pokračovanie čoskoro .
Citovat
-1 #5 Odp.: Zakázaná láska - 1Kat 2016-08-28 19:23
Hm,
jak to asi dopadne. Moc konců to nemůže být, dobrý, šťastný nebo něco jiného? Byl by fajn dobrý konec, ale... :-?
Citovat
0 #4 Odp.: Zakázaná láska - 1maf 2016-08-28 12:04
Hmmmmm, moc se mi líbilo, krásná povídka
Citovat
0 #3 Odp.: Zakázaná láska - 1ester 2016-08-28 11:25
Pribeh sa mi paci, som velmi zvedava, ako to bude dalej pokracovat....
Citovat
0 #2 Odp.: Zakázaná láska - 1Adao 2016-08-28 06:46
Děkuji za velmi pěknou povídku
Citovat
+1 #1 Odp.: Zakázaná láska - 1Saavik 2016-08-27 22:19
Tak to se mi opravdu moc líbilo.
Jednak povídka jako taková, i slovenština, protože je to krásný, zvukomalebný jazyk.
Citovat