Nečakané vzplanutie - 4

Pred očami sa mi urobila tma. Neveril som vlastným ušiam.

„Čo si to povedal? Zopakuj to!"

V tom sa zo Samkovej izby ozvalo hlasné zaplakanie a Simona odišla. Ostali sme tam len ja a Juraj. Odpil som si z fľaše a posadil sa na stoličku. Pozrel som na Juraja a videl som jeho utrápenú tvár.

„Sadaj!" Ukázal som mu na miesto oproti mňa.

„Počúvam, chcem vedieť všetko. Odkedy to spolu so Simonou ťaháte? Jednoducho mi všetko vysvetli."

„Lukáš, máš vypité, neviem, či to má zmysel."

„Ver mi, nie som opitý."

Nalial som Jurajovi, odpil si z pohára a začal hovoriť.

„Simonu som spoznal v čase, keď ešte chodila s tebou. Na prvý pohľad som sa do nej zamiloval. Keď ste spolu skončili, bol som pravdupovediac rád, lebo mi nič nebránilo vtom, aby som ju zbalil."

„Veď si mal len 16 rokov a ona 21."

„To viem, ale láska nepozná hranice. Začali sme sa spolu stretávať. Museli sme to tajiť, keďže ja som chodil ešte do školy. Vieš predsa, aký prísny je náš otec. Keby sa to dozvedel, vyhodil by ma asi z domu."

O otcovi mal pravdu. Bol na nás prísny, nedovolil nám nikam chodiť s kamarátmi. Stále nás nútil do učenia. Museli sme sa učiť celé poobedie až do večera. A takto to prebiehalo deň čo deň. Preto ihneď ako som skončil školu, našiel som si vlastné bývanie a vypadol som čo najskôr z domu.

Doliali sme si z načatej fľaše a Juraj pokračoval v rozprávaní. Snažil som sa ho neprerušovať a len som počúval.

„Stretávali sme sa potajomky. Minulý rok v lete sa dozvedela, že je tehotná. Nemohli sme vyjsť s pravdou von. Nevedel som, čo mám robiť. Na dieťa som sa tešil. Simona mi povedala, že bola na jednej party a tam si bol aj ty. Opil si sa a chcel si ju zviesť. Ona ťa samozrejme odmietla. Ty si to nepamätáš, a preto vymyslela, že otcom dieťaťa si ty. Ja som s tým súhlasil. Uvedomil som si, že keby bola vydatá za cudzieho chlapa, nemohol by som ich navštevovať. Ani ju a ani Samka. A to je všetko, ďalej to už poznáš."

Zamyslel som sa. Na moje počudovanie som Juraja chápal.

„Ty si nikoho nemiloval tak, že by si pre neho urobil čokoľvek na svete?" opýtal sa ma Juraj.

Vtedy som si spomenul na moju jedinú lásku. Keby som nebol na tej party, nikdy by Jakub neodišiel. Teraz by sme boli spolu a mohli sme byť najšťastnejší ľudia na svete.

„Chápem ťa, Juraj. Nehnevám sa na teba. Chápem ťa, bráško."

Juraj sa prečudovane pozrel na mňa a bolo na jeho tvári vidieť, že mu spadol kameň zo srdca.

Ešte dlho sme sa rozprávali, spomínali na detstvo, popíjali.

So Simonou sme sa samozrejme rozišli. Požiadal som o rozvod. Koniec školského roku prišiel ani som sa nenazdal. Keď som mal už súkromné záležitosti vybavené, nastal čas vyhľadať moju lásku. Uvedomil som si, že nemám žiadnu jeho adresu. Napadlo ma, že zájdem za riaditeľom školy a vypýtam si ju od neho so zámienkou, že mu musím niečo odovzdať. Keď som mal konečne informácie o mieste, kde sa moja láska nachádza, vydal som sa za ním.

Býval len 30 km odo mňa. Boli sme od seba tak blízko a zároveň tak ďaleko. Celou cestou som myslel na to, ak ho objímem, pobozkám…

Dorazil som na miesto a zrazu som dostal strach, že ma odmietne. Veď takú dlhú dobu sme boli bez seba. Cíti ešte ku mne to, čo cítim ja k nemu? Milujem ma tak, ako ja milujem jeho? Teraz už nemôžem cúvnuť, pomyslel som si. Ak odídem, stratím ho navždy. A to by som asi neprežil.

Keď som sa už konečne odhodlal, videl som ako niekto vychádza z domu. A hádajte, kto to bol. Bol to môj Jakub. Moja láska. Srdce mi bilo ako hrom. Hneď ako som ho uvidel, som sa do neho zaľúbil ešte viac. Nedovolím, aby som ho znovu stratil.

Vystúpil som z auta, oprel sa a zahľadel som sa tým smerom, odkiaľ prichádzal. Keď ma videl, zastal. Pozeral na mňa a usmieval sa. Vydal som sa k nemu. Zrýchľoval som, a keď sme boli od seba len na pár metrov, doslova som utekal. Objal som ho tak silno, až ledva lapal po dychu. Chvíľu sme tam tak stáli v silnom objatí a potom som si uvedomil, že nás môže niekto vidieť. Odstúpil som, pozrel som sa mu do tváre a povedal som mu len tri slová:

„Milujem ťa, Jakub!"

Pozval ma do svojho domu. Ponúkol ma džúsom. Začal som mu vysvetľovať všetko, čo sa za posledné obdobie stalo. On sa len usmieval a prikyvoval.

„Prečo mi na to nič nepovieš? Prečo len mlčíš?" opýtal som sa ho.

To, čo mi odpovedal, ma skoro dorazilo:

„O všetkom už viem. Práve som bol vybratý, že idem za tebou."

On o všetkom vie? „Od koho? Ako?"

„Tvoj brat mi volal a všetko mi vysvetlil."

„Môj brat? Juraj ťa pozná?"

„Lukáško, keď som odišiel, našiel som si prácu na strednej škole. Na tej strednej, kde chodí aj tvoj brat. Som Jurajov triedny. Raz mi niekde vypadla peňaženka a on ju našiel. Samozrejme, že sa pozrel do nej, aby vedel komu patrí. No a tam uvidel fotku, na ktorej sme boli my dvaja. Samozrejme, že sa začal vypytovať. A tak som mu nakoniec povedal pravdu."

Objal som ho. A konečne som ho pobozkal. Bozkával som ho všade. Po tvári, na pery, na krk…

Strašne som po ňom túžil. Chytil ma za ruku a odviedol do spálne. Sadli sme si na kraj postele a vášnivo si vymieňali bozky. Ani neviem ako, boli sme obaja v Adamovom rúchu. Vzrušení sme túžili jeden po druhom. Nevedeli sme sa jeden druhého nasýtiť. Ľahol som si na posteľ a Jakub si ľahol vedľa mňa. Pozrel sa mi do očí, pritisol sa ku mne a to, čo sa dialo, bolo najkrajšie, čo som v živote zažil. Začal ma bozkávať najskôr na krk, potom na hruď a posúval sa smerom nižšie. Myslel som, že od vzrušenia explodujem. Keď jeho jazyk dorazil na miesto, kde sa hrdo týčil môj úd, bol som už v siedmom nebi. Jemne jazykom krúžil po jeho špičke. Keď ho konečne zobral do úst, celé telo sa mi naplo ako struna. Bolo to také krásne. Bolo to jedinečné. Keď už cítil, že budem, prestal a znovu sa posúval smerom k perám. Prevalil som ho a začal som mu vracať tie krásne vzrušujúce pocity, aké doprial on mne. Nevedel som sa dočkať, kedy zoberiem jeho krásny úd do úst. Keď sa tak stalo, začal som ho sať. Netrvalo dlho a on vystrelil dávku svojej sladkej šťavy. Posadil sa a naše pery sa opäť spojili.

„Milujem ťa, Lukáš, nikdy ťa už neopustím," šepkal mi do ucha a ja som ho ešte silnejšie objal.

„Aj ja ťa milujem, láska moja."

Chytil ma za hlavu, pobozkal ma a pokračoval v bozkávaní smerom k môjmu údu. Keď ho vzal do úst, netrvalo dlho a vystriekol som ako gejzír. Spotení sme ležali na posteli, držali sa za ruky a Jakub ma hladil jemne po hrudi.

„Ľúbim ťa," šepol mi ešte raz do ucha.

Bol som najšťastnejší človek na svete.

V starej práci som dal výpoveď a presťahoval som sa do mesta k Jakubovi. V mojom byte ostala bývať Simona s Jurajom. Žijú spolu a sú šťastní. My s Jakubom žijeme spolu, milujeme sa a onedlho sa chystáme povedať pravdu jeho aj mojim rodičom. I keď z nášho vzťahu určite nebudú nadšení, nedovolíme, aby nás už niekto alebo niečo rozdelilo.

P.S. Tento príbeh je skutočný, zmenil som len mená.