Bez stavebného povolenia – Projekt Samo (2)

V nasledujúcich pár mesiacoch sme sa kvôli fitku vídali tri až štyrikrát do týždňa. Vždy, keď sa už zdalo, že sa ľady medzi nami konečne lámu, stačila jedna poznámka a boli sme späť pri trápnom tichu a vzájomných podpichovaniach. Kedykoľvek mi nenápadne naznačil, že môj intelekt za veľa nestojí, oplatil som mu to tým, že som mu bez milosti vytýkal každú chybu vo forme pri cvičení.

Jane som však v práci nepovedal ani slovo. A podľa všetkého ani on. Nikdy sa na nič nepýtala a správala sa, akoby bolo všetko úplne v poriadku.

Pred každým tréningom sa vo mne bili dva úplne protichodné pocity. Nechuť a zvláštne vzrušenie. Či som chcel, alebo nie, začínal sa mi fyzicky páčiť. Našťastie to zakaždým spoľahlivo vyvážila jeho arogancia a mierne snobská povaha, ktorá sa pravidelne hlásila o slovo.

V šatni som si zakaždým zakázal čo i len na sekundu sa naňho pozrieť. Samozrejme, počas samotného tréningu to už nešlo. Musel som sledovať jeho techniku, opravovať chyby a pri niektorých cvikoch ho istiť. Bez dotykov sa to jednoducho nezaobišlo, hoci som sa ich snažil obmedziť na úplné minimum.

Najhoršia však bola jeho vôňa.

Nešetril som ho a on si zo svojej tvrdohlavosti nikdy nedovolil poľaviť. Potil sa rýchlo. A vždy, keď som sa k nemu pri niektorom cviku naklonil alebo ho zachytával pri posledných opakovaniach, ucítil som ju.

Voňal čisto, surovo, mužsky. 

Nenávidel som, ako veľmi sa mi tá vôňa začínala páčiť.

Jeden víkend Jana trvala na tom, že pôjdeme všetci spolu na jazero za mestom. Bol jeden z tých neznesiteľne horúcich júlových dní, keď sa asfalt topil pod nohami, takže schladenie pri vode znelo ako výborný nápad.

Zišli sme sa štyria. Ja, Jana so Samuelom a ešte naša spoločná kamarátka Ivana.

Rozložili sme si deku a postupne sa prezliekli do plaviek.

Samuel mal oblečené asi tie najstereotypnejšie hetero „tatko“ plavky, aké si človek vie predstaviť. Tmavomodré, voľné až po kolená. Musel som sa v duchu pousmiať. Na druhej strane som si však všimol, že naše spoločné tréningy už začínali prinášať výsledky. Hrudník mal pevnejší a brucho o poznanie menšie než pri našom prvom stretnutí.

Ja som si, samozrejme, obliekol farebné slipové plavky. Samuel len nenápadne zdvihol obočie. 

Po chvíli sa rozhovor stočil na cestovanie.

„Vy ste obaja boli na Erasme, však?“ spýtala sa Ivana.

„Ja v Bologni,“ povedal som.

„Ja vo Florencii,“ doplnil Samuel.

„To si robíte srandu – obaja v Taliansku?“ zasmiala sa Jana. „A nikdy ste sa o tom nebavili?“

„Nebola príležitosť,“ povedal Samuel.

„Tak poďme budúci rok do Talianska,“ navrhla Ivana. „Budete nám robiť sprievodcov.”

„Ja som za,“ prikývla Jana.

„Ak nepôjdeme v auguste, bude tam menej turistov,“ poznamenal Samuel.

„Tak platí. Ideme všetci štyria.“

Musel som uznať, že tá predstava sa mi celkom páčila.

Dievčatá sa po chvíli rozbehli do vody a my sme zostali sedieť na deke.

„Musím povedať, že sa tam celkom teším,“ povedal som. „Netušil som, že si bol tiež na Erazme.“

„Bol.“

„A prečo si o tom nikdy nič nehovoril?“

Pokrčil plecami.

„Môj Erazmus bol asi trochu iný než tvoj.“

Pozrel som naňho.

„Ako to myslíš?“

Na perách sa mu objavil sotva badateľný úsmev.

„Ja som sa snažil dokončiť architektúru.“

Odmlčal sa.

„Ty si, ak sa neurazíš, podľa mňa skôr naháňal erazmácke párty a Talianov.“

Zasmial som sa.

„Možno máš trochu pravdu v tom, že som sa tam bavil viac než učil.“

Pozrel som na jazero.

„Ale zase až taká katastrofa to nebola.“

Samuel sa tentoraz pousmial tiež.

„Dobre. Tak povedzme, že ti verím.“

Na ďalší tréning som sa, na moje vlastné prekvapenie, celkom tešil. Možno sa tie ľady medzi nami konečne začínali lámať.

Ako vždy som ho vyzdvihol pred kanceláriou a vyrazili sme k tej škaredej budove s výborným fitkom.

„Ale musíš uznať, že táto sa vám veľmi nevydarila,“ podpichol som ho cestou z parkoviska.

Zasmial sa.

„Na tej som osobne nerobil. Len moje štúdio.“

Bol to malý pokrok. Pred pár mesiacmi by mi na podobnú poznámku odpovedal smrtiacim pohľadom.

Rýchlo sme sa prezliekli a pustili sa do tréningu. Na záver sme si nechali bench press.

Stál som za ním a istil ho pri posledných opakovaniach.

Po niekoľkých sériách podráždene vydýchol.

„Tieto váhy už zvládam. Prosím ťa, odstúp trochu. Nemusím mať tvoj rozkrok priamo pred očami.“

Jeho tón ma zaskočil.

„Samo, ja sa len snažím pomôcť.“

Chvíľu bolo ticho.

„A úprimne… už ma začína unavovať tváriť sa, že medzi nami nie je žiadny problém. Vždy mám pocit, že si konečne začíname rozumieť, a potom z ničoho nič príde niečo takéto.“

Odložil činku.

„Tak si skús chvíľu porozmýšľať, prečo to tak je.“

Vymenili sme si miesta.

Po chvíli prehovoril.

„Nezdá sa ti, že si k Jane až príliš kontaktný? Stačí si pozrieť jej stories. Objímaš ju, bozkávaš na líce… Keby si bol na mojom mieste, prišlo by ti to normálne?“

Keď si vypijem, asi som naozaj trochu prítulnejší, pomyslel som si.

„Ale veď vieš, že odo mňa ti v tomto smere nič nehrozí.“

„To nie je výhovorka. Ide o hranice.“

„Alebo ti jednoducho vadí, že som gay?“

„Nie,“ pokrútil hlavou. Na chvíľu sa odmlčal. „Úprimne… je mi jedno, že si na chlapov.“

Znovu zaváhal.

„Ale keď si to už otvoril, nezdá sa ti, že sa často správaš ako typický stereotyp, čo vám robí zlé meno?“

„To ako myslíš?“

„Stačí sa pozrieť na tvoj Instagram. Samé párty, prízemný humor, alkohol a polonahé fotky.“ Na okamih sa zarazil, akoby si uvedomil, že to prehnal.

Napriek tomu pokračoval.

„Skrátka sa často prezentuješ dosť povrchne a niekto, kto ťa nepozná, by si mohol myslieť, že ti ide len o zábavu a jednorázovky. A to nemusí byť všetkým sympatické.“

Tá veta ma zasiahla viac, než som čakal. Všetkým… čiže tebe.

„Nevieš o mne vôbec nič. Tak ma, prosím, nesúď podľa sociálnych sietí. Vieš čo? Na dnes si myslím, že stačilo.“

Nahnevane som odišiel do šatne.

O pár sekúnd vošiel za mnou aj Samuel.

Postavil sa neďaleko mňa. Spotený. Nahý. A znovu som ucítil tú vôňu. Tentoraz som sa prestal kontrolovať. Pohľadom som po ňom pomaly prešiel od hlavy až k chodidlám. Keď som sa očami vracal späť k jeho tvári, zistil som, že robí presne to isté. Aj on sa pozeral na mňa. Naše pohľady sa stretli. Niekoľko sekúnd sa ani jeden z nás nepohol. Vyzeral, že chce niečo povedať, no potom ako prvý uhol pohľadom. Ja som sa otočil a vošiel do spŕch.

V aute panovalo nepríjemné ticho. Tentoraz som ho nemal odviezť domov. Večer sa mal ešte stretnúť s kamošmi v meste, a tak som zamieril rovno k sebe domov do garáže. Malá, stará, polorozpadnutá búda, ktorá ma stála viac, ako by si zaslúžila, ale byt sa predával s ňou.

Keď som zastavil pred bránou, podal som mu kľúče.

„Otvoríš mi?“

Prikývol, vystúpil z auta a odomkol.

Zaparkoval som.

„Tak ja pôjdem.“

„Počkaj. Máš ešte batoh v kufri.“

Keď si ho prehadzoval cez plece, nedalo mi to.

„Samo…, myslím, že by sme si to mali vydiskutovať, kým odídeš.“

Zastavil sa.

„Dobre.“

Na chvíľu sme na seba len mlčky pozerali.

„Nemyslíš si, že si to dnes prehnal?“

„V niečom som sa netrafil?“

„Nevieš o mne vôbec nič.“

„Naozaj? Tak mi povedz. Neprekračuješ občas hranice s Janou? A nie si trochu posadnutý tým, ako vyzeráš?“

„To ti vadia aj jej kamošky, ktoré robia to isté? A áno, možno ma vidíš ako povrchného debilka, keď hodnotíš len podľa povrchu.” Opäť ma začal zalievať hnev. „Ale to by si nemohol byť typický hetero snob.“

Na jeho tvári sa objavil slabý úsmev.

„V tejto garáži momentálne nie je ani jeden hetero.“

Zostal som naňho pozerať.

„Čo?“

„Som bi.“

Povedal to pokojne.

„Jana to vie. Vedela to ešte predtým, než sme sa dali dokopy.“

„Aha…“ Nevedel som čo na to povedať. „No dobre, gratulujem. Napriek tomu, čo to má spoločné so mnou?“

Pozrel mi priamo do očí.

„Nič. Ale teda buď úprimný. Obklopuješ sa presne takými, ako si ty. Fitko, telo, Instagram… Obyčajný chalan by nemal u teba šancu.”

Niečo vo mne prasklo.

Bez rozmýšľania som ho chytil za tričko pod golierom.

Bol opretý chrbtom o moje auto.

Stáli sme tak blízko, že som cítil jeho dych.

A tú vôňu.

Niekoľko sekúnd sa nikto nepohol.

Potom sa pohol on.

Alebo ja.

Dodnes neviem. No naše pery sa prvýkrát spojili.

Zacítil som jeho fúzy, jemne ma poškrabali na líci. Jeho pery boli prekvapivo mäkké a na okamih som zabudol, prečo som naňho ešte pred pár minútami kričal.

Ruka mu skĺzla okolo môjho pása a pritiahol si ma bližšie. Medzi nami už nezostalo takmer nič. Ústa pootvoril viac, pozval môj jazyk dnu a ja som neváhal. Múry, ktoré som si okolo seba poslené mesiace staval, sa v momente rozpadli.

Moje dlane sa zastavili na jeho chrbte. Cez tenké tričko som cítil teplo jeho tela aj zrýchlený dych.

„Počkaj…“

Neochotne som sa od neho odtiahol. Rýchlo som prešiel ku garážovým dverám, zatiahol ich a rozsvietil. Žiarovka niekoľkokrát zablikala, kým zaplavila malý priestor studeným svetlom.

Keď som sa otočil, stále stál opretý o moje auto a mlčky ma sledoval.

Znovu som ho pobozkal. Lačnejšie a rozhodnejšie ako predtým.

Nikto z nás nič nepovedal. Po všetkých hádkach a uštipačných poznámkach už slová nemali čo napraviť.

Nasával som jeho vôňu. Mal som pocit, akoby som si ju pamätal celé týždne.

Prstami mi pomaly rozopol prvé gombíky košele, zatiaľ čo ja som mu vyhrnul tričko nad hruď.

Prvýkrát som sa jej dotkol holou dlaňou.

Bola teplá, mierne vlhká od potu a pokrytá chĺpkami, ktoré som si dovtedy dovolil všímať len z diaľky. Na okamih som privrel oči a oprel si tvár o jeho hruď. Zhlboka som sa nadýchol.

Netušil som, či ma priťahuje viac jeho telo alebo vedomie, že by som tu vôbec nemal byť.

Ruky mi mimovoľne zovreli boky jeho tela o čosi pevnejšie.

Jeho tmavé bradavky boli ako ostrovčeky v mori čiernych chĺpkov. Nežne som sa jednej dotkol perami. Na jazyku som ucítil jemne slanú chuť pokožky a pod mojím dotykom citeľne stvrdla. Zobral som ju do úst a začal sať. Samuel potichu vydýchol. Takmer nepočuteľne. Akoby sa bál, že nás niekto začuje. Každý môj ďalší dotyk z neho vylákal ďalší tichý vzdych a ja som si uvedomil, že som objavil miesto, na ktoré reaguje oveľa citlivejšie, než by som čakal.

Jeho ruky medzitým skĺzli k môjmu pásu. Chvíľu tápali pri gombíku nohavíc, napokon ho úspešne odopol.

Ja som prstami zachytil pás jeho kraťasov a pomaly ich stiahol ku kolenám. Látka boxeriek už nedokázala úplne skryť jeho vzrušenie a mne sa na okamih zrýchlil dych.

Aj moje nohavice o chvíľu dopadli na podlahu garáže.

Na pár sekúnd sme sa od seba odtiahli.

„Určite to chceš?“ spýtal som sa potichu.

„Veľmi,“ krátko prikývol a znovu ku mne pristúpil. Jeho ruka, ktorá sa predtým placho stiahla aj pri jednoduchom dotyku rúk, teraz vzala môj penis do silného úchopu. Viac som nečakal a stiahol jeho boxerky  a odhalil jeho žilnatý úd, ktorý bol napokon menší, ako by som čakal potom, čo som ho videl v nestoporenej podobe. Rovnako ako on som ho vzal do rúk a začal jemne dlaňou objavovať každý jeho kúsok.

„Poď sem,“ povedal a chytil ma za ruku. Usmial sa a tie jeho tmavé oči iskrili. Podišiel k prednej časti auta a sadol si na kapotu. Rukou mi zatlačil na rameno a naznačil, že mám ísť na kolená.

Dlhé týždne som sa nútil nemyslieť na tohto o 8 rokov staršieho muža, s ktorým som mal pramálo spoločného. Moja túžba vybuchla ako pokrievka pod natlakovaným hrncom, ktorý som sa márne snažil udržať zakrytý. 

Najprv som jazykom okúsil chuť jeho žaľuďu. Potom som ho vzal do úst celého a začal ho lačne fajčiť. Jeho tiché vzdychy boli čoraz častejšie. Popri tom mi hladil vlasy a občas ich silne zatiahol, až mi trochu zaslzili oči. 

Po pár minútach som už nevládal a potreboval si vydýchnuť. Vybral som si ho z úst a kým som sa snažil vydýchať, ohmatával som jeho chlpatý miešok. 

Zrazu spravil niečo, čo som nečakal. Jedno chodilo si oprel o moje rameno a druhé o predný nárazník môjho auta a zdvihol si tak panvu. Pozrel som sa mu do očí a videl som mierne zahanbený, no prosebne túžobný pohľad. Prekvapilo ma to, v mojich predstavách za tieto posledné mesiace sme väčšinou hrali opačné úlohy. Opäť som len prikývol a môj jazyk smeroval dole jeho semenníkmi až k miestu, kde sa mu spájali polky. Rukami som mu ich zatlačil na strany a odhalil malú úzku ružovú dierku obkolesenú ďalším ochlpením. Dotkol som sa jej naslineným palcom a okamžite sa stiahla. Pomyslel som si, že ju snáď môj jazyk trochu uvolní.

Takže hodinu dozadu mi vyčítal, že nerešpektujem hranice jeho vzťahu. A teraz vzdychá na kapote môjho auta. Nič z toho mi nedávalo zmysel, ale bolo mi to jedno. Sexu som posledné dva roky nemal málo, ale teraz som sa od koncu môjho posledného vzťahu miloval s niekým, po kom som skutočne túžil.

Jeho dierka reagovala na pohyby môjho jazyka a videl som, že sa vie vedome uvoľniť, lebo nebola stále len stiahnutá. Po pár minútach som vstal a moje dlane zas putovali po jeho tele.

Opäť sa nám preplietli jazyky a medzi bozkami som mu zašeptal do ucha:

„Môžem ťa pretiahnuť?” 

„No ty si teda romantik!” zasmial sa. „Áno, môžeš.”

„Počkaj chvíľu,” povedal som mu a rýchlo som z kufra vyhrabal lubrikačný gél, ktorý som tam mal od posledného nákupu. On sa medzitým zohol po svoje kraťase a vytiahol z nich peňaženku. Vybral z nej kondóm a podal mi ho. Rýchlo som si ho navliekol na penis, ktorý ma už bolel od silnej erekcie. Samo si medzitým opäť ľahol chrbtom na kapotu. Nohy si vyložil na moje plecia a čakal.

Na prsty som si naniesol štedrú dávku gélu a začal ich nanášať medzi jeho polky. Prvý prst vnikol dnu ľahko, druhý pomerne tiež. S tretím sme chvíľu bojovali, ale napokon sa jeho steny rozšírili a ja som vedel, že je pripravený.

Vnikol som doňho pomaly a bolo mi jasné, že tu nie som prvý, lebo sa vedel uvoľniť natoľko, že to šlo dnu pomerne ľahko. Jeho nagélovaný teplý otvor pevne obopol môj penis, ktorý sa v ňom začal pomaly hýbať. Vzdychal a prižmuroval tie svoje tmavé očiská, no neprerušoval očný kontakt. Z toho arogantného pohľadu tam neostalo nič.

Postupne som začal pridávať na tempe. Zrazu sa mi zdal podomnou akýsi malý. Tento povýšenecký snob, plný uštipačných poznámok, sa mi plne odovzdal. Do každého prirazenia som dal kus svojej frustrácie z neho za tieto posledné mesiace. Akoby som mu to všetko chcel vrátiť. Vtedy mi napadlo, že sa tak ku mne správal, lebo som bol živá pripomienka jeho túžob, ktoré zrejme dlhú dobu nemohol priznať ani sám pred sebou.

Jednou rukou som si ho držal za bok a druhou ho honil. Netrvalo to dlho a pocítil som na dlani jeho semeno. Veľká dávka pristála na jeho hrudi a na kapote. Prstami som vošiel do horúcej hustej tekutiny a už som to nevydržal ani ja. Vybuchol som v ňom a cítil som ako plním kondóm. 

A bolo potom. Začal som sa smiať, ani neviem prečo, a on sa pridal.

„Počkaj, dám ti niečo na utretie.” Podal som mu papierové utierky z auta a poutieral si hruď aj gél zo zadku. Podišiel ku mne a dal mi ešte jeden dlhý bozk.

„Bolo to úžasné, Kubo, ale ja už naozaj musím letieť.” 

Rýchlo sme sa obliekli a otvoril som mu garážové dvere. Cítil som sa zmätene, ale v eufórií. Nevedel som, čo toto pre mňa vtedy znamenalo, ale bolo mi to jedno.

Večer som mu ešte poslal správu na whatsapp:

„Dnes ti to posledné cvičenie šlo perfektne. Chceš si to zopakovať?” Bol som nedočkavý ako malý chlapec. Za asi 10 minút to mal videné. A celú dlhú hodinu neprichádzala žiadna odpoveď. Znervóznel som, bolo to ako agónia. Keď som konečne počul zvuk notifikácie, hneď som schmatol mobil a čítal správu:

„Vďaka, Jakub, ale myslím, že som už formu celkom pochytil, tak odteraz budem do fitka chodiť už sám. Drž sa.”