• B.J. Bass
Stylromantika
Datum publikace2. 8. 2019
Počet zobrazení1009×
Hodnocení3.61
Počet komentářů4

Modro-biela károvaná košeľa s vykasanými rukávmi boli prvé veci, ktoré som si všimol. Aj keď modrú nemusím, vyšportované predlaktie mi hovorilo, aby som si obzrel aj majiteľa košele. A dobre som spravil. Na autobus dobehol v poslednej sekunde a ešte sa rozdýchaval, keď som sa na neho pozrel. Oholená hlava, asi trojdňové strnisko, úsmev na tvári, sivo-zelené oči a plné pery. Ach tie pery. Hneď som sa zamiloval. Nakoľko sa usmieval na svoj mobil, mohol som si ho kľudne obzerať, koľko som chcel. Vlastne nie, nemohol som to robiť, lebo si to všimla jedna spolucestujúca. Rýchlo som odvrátil zrak a sledoval budovy, ktoré som videl už miliónkrát. Ako to, že som si ho doteraz nevšimol? Nedávalo mi to žiaden zmysel do momentu, kedy som si uvedomil, kde nastúpil a čo bol za deň.

Štvrtok poobede týmto smerom necestujem. Väčšinou vystupujem na zastávke, na ktorej on nastúpil.

Nasledujúce tri zastávky boli pre mňa utrpením. Skoro. Ta stará krava, ktorá si všimla, že sledujem Diesela, zo mňa nespustila oči, kým som nevystúpil. Ako to viem? Pri sledovaní scenérie som si uvedomil, že mám slnečné okuliare, takže piča si nemôže byť istá, na čo, lepšie povedané na koho som sa pozeral.

„Myslím, že som sa zamiloval,“ oznámil som kamarátke predtým, ako stihla otvoriť ústa a privítať ma.

„Už zas? Kto to je a kedy mi ho predstavíš?“ reagovala, ako som to predpokladal. „Videl si jeho výpis účtu?“

„Neviem a nikdy.“

„Hm?“

„Teraz som ho videl prvý krát v autobuse. Piča, to ty si na vine, že mám teraz zlomené srdce.“

„Prečo práve ja?“ nechápala.

„Nemám šajnu, za kým som cestoval cez celé mesto. Komu sa nechcelo von, tak si ma zavolal na kávu na druhý koniec mesta?“ ozrejmil som jej situáciu.

„Ako vyzeral?“ spýtala sa bez toho, aby okomentovala, čo som povedal, a začala ťukať do svojho iPhonu.

„To je jedno.“

„Vážne sa ťa pýtam, ako vyzeral,“ stále ťukala do telefónu a na mňa sa ani nepozrela.

„Hádam mi nechceš povedať, že máš nejaké appku, ktorá mi ho nájde,“ premeriaval som si ju od hlavy po päty.

„To nemám, ale toto mesto nie je veľké a vieš, že tu poznám skoro každého. Takže ak to nebude nejaký nový človek, mala by som ho poznať.“

„Poznať?“ čakal som, či jej dôjde, na čo myslím.

„Štetka, nemyslela som to tak,“ tresla mi po hlave bez toho, aby dvihla hlavu a pozrela sa na mňa. Raz som niekde počul, že človeka poznáte až vtedy, keď sa s dotyčným vyspíte. Neviem, či to bola pravda, ale odvtedy sme sa na tom ujebávali, keď niekto pri nás povedal, že niekoho pozná.

„Diesel vyzeral ako boh.“

„Odkiaľ vieš, ako sa volá? Pochybujem, že sa volá Diesel,“ prvý krát sa na mňa pozrela, odkedy sa začala s telefónom.

„Tú prezývku som mu dal ja. Podobal sa na Vin Diesela. Takže holá hlava, asi trojdňové strnisko, obočie tak akurát, modro-sivé oči a plné pery.“

„To mi niekoho pripomína,“ zamyslela sa.

„Hej. Vina.“

„Nie. Jeho nie,“ znova sa začala hrať so svojim telefónom. „Nie je to on?“ ukázala mi profil na instagrame.

„Skade ho poznáš?“ srdce mi búšilo ostošesť.

„Občas ho vidím v gyme a…,“ tá sviňa sa s úškrnom na tvári odmlčala a žmurkla na mňa.

„Nenaťahuj ma, ty piča. Ak si s ním spala, tak sme skončili. Chcem detaily. Telo zarastené, oholené? Akého má vtáka? Holí si ho? A čo lýtka? Má paličky namiesto nôh?“ vychrlil som zo seba bez nádychu prvé veci, čo ma napadli.

„Neviem, neviem, neviem a nie,“ začala sa smiať nad svojou odpoveďou. S nadvihnutým obočím som čakal, kedy sa dosmeje. „Telo si holí, nemá paličky a chlpy okolo vtáka si upravuje.“ Znova na mňa žmurkla a ukázala jednu jeho foto, na ktorom mal na sebe iba malé speedo plavky.

„Počas toho, ako mi spravíš kávu, môžeš vyklopiť všetko, čo o ňom vieš.“ Otočil som ju smerom ku kuchyni a dotlačil ju pred kávovar.

„Práve sa sem presťahoval, aby mohol pomôcť svojej sestre, ktorá nedávno porodila a ostala s malou sama. Neviem, či má rád ženy, mužov alebo oboje. To ti dám vedieť nabudúce.“

„A to všetko vieš ako?“

„Stríham jeho sestru a minule prišiel pre ňu s malou. Inak meno si skoro uhádol. Volá sa Vincent.“

Po dopití kávy sme sa rozprávali iba o blbostiach, do momentu kým nedostala DM-ko na instagrame. Netreba ani hádať od koho.

 

Pozn.: Ak sa vám páčia moje poviedky, tak ma nájdete aj na instagrame: bjbassofficial

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (24 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (23 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (23 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (22 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (23 hlasů)

Autoři povídky

Celé jméno-
Věk30
Autor

Nezapomeň napsat komentář, a podpořit tak další publikaci autora!

Komentáře  

+1 #4 Odp.: I fell in love… againB.J. Bass 2019-08-03 16:59
Cituji Zdenda tb:
A my co nemáme sociální sítě a braníme se jim, máme smůlu... :sad:

Čo je také zlé na sociálnych sieťach? Ako dá sa to kuknúť aj bez toho, aby ste sa registrovali :)
Citovat
+2 #3 Odp.: I fell in love… againB.J. Bass 2019-08-03 14:57
Cituji zmetek:
Start hezkej, vtipnej. Jsem zvědav, kam to pohrneš dál. A musel jsem kouknout...jé, romantika...tak jo, těším se. :-)

Toto nemá pokračovanie. Už by si mohol vedieť že milujem otvorené konce :D ... do romantiky som to dal iba preto, že niekde sa to musí zatriediť. Či? :D
Citovat
+2 #2 Odp.: I fell in love… againZdenda tb 2019-08-03 10:32
A my co nemáme sociální sítě a braníme se jim, máme smůlu... :sad:
Citovat
+3 #1 Odp.: I fell in love… againzmetek 2019-08-02 20:50
Start hezkej, vtipnej. Jsem zvědav, kam to pohrneš dál. A musel jsem kouknout...jé, romantika...tak jo, těším se. :-)
Citovat