Fajčenie je návykové

Nákupné centrum Avion žilo svojím bežným, uponáhľaným životom. Tlačil som sa davom ľudí, no Alexovu prítomnosť vedľa seba som vnímal ako kotvu. Hoci sme sa nedržali za ruky, tá neviditeľná niť medzi nami bola taká silná, že pre kohokoľvek vnímavého sme museli svietiť ako neónový nápis. A ja, blonďák v priliehavom tričku, som zjavne priťahoval pohľady.

"Pozri, ako sa na teba pozerá," zašepkal mi Alex do ucha a jeho dych ma pošteklil na krku.

"Kto?" opýtal som sa a rozhliadol sa.

"Tamten brčkavý chalan," kývol hlavou smerom k ostrovčeku IQOS uprostred chodby.

Mladý predajca, zjavne brigádnik, sa tam opieral o pult a nudil sa. Kým sme sa k nemu nepriblížili. Keď si všimol, že mu venujeme pozornosť, jeho zasnený pohľad, ktorým ma predtým sledoval, sa zmenil na paniku. Oči mu začali behať zo strany na stranu, akoby hľadal únikovú cestu alebo aspoň dobrú výhovorku. Bol vysoký, mohol mať tak dvadsaťpäť, s tou milou chlapčenskou tvárou, na ktorej ešte doznievala puberta. Brčkavé vlasy mu padali do čela. Bol to typ, ktorému by ste hneď dali pusu.

Alex, lovec v ňom, zacítil príležitosť. Pristúpil k pultu, no neoslovil ho hneď. Začal si so záujmom prezerať vystavené elektronické cigarety. Ja som sa postavil za neho, tichý pozorovateľ, a sledoval som hru.

Chalan sa po dlhej pol minúte ticha odhodlal.

"Fajčíte?" opýtal sa, hlas sa mu mierne zachvel. Bolo to takmer komické – veď kto iný by si obzeral tieto veci?

Alex pomaly zdvihol zrak. Pozrel sa chalanovi priamo do očí, pery sa mu roztiahli do toho jeho typického, odzbrojujúceho úsmevu.

"Samozrejme že fajčím," povedal hlbokým, zamatovým hlasom a dodal: "Každého."

V tej chvíli sa čas zastavil. Okolo nás prúdili stovky ľudí, mamičky s kočíkmi, manažéri s telefónmi, no nikto z nich netušil, čo práve zaznelo. Videl som, ako chalan zbledol, potom sčervenel. Uši mu doslova horeli. Mozog mu šrotoval na plné obrátky, snažiac sa spracovať túto nečakanú, dráždivú informáciu.

"Potreboval by si fajčiarsku pauzu?" pokračoval Alex plynule, nenechávajúc ho vydýchnuť. Bolo fascinujúce sledovať ho pri práci. Zvádzal ho s ľahkosťou, akou iní dýchajú. "Videl som, ako sa na nás pozeráš. Tiež by som si zafajčil, ale tu sa to nesmie…" Alex sa naklonil bližšie, sprisahanecky. "Ale určite tu máte nejaký sklad."

Chalan nervózne prikývol. Videl som v jeho očiach boj – strach z porušenia pravidiel versus tá obrovská, spaľujúca túžba, ktorú v ňom Alex prebudil. Túžba vyhrala. Vytiahol malú ceduľku "Hneď som späť", položil ju na pult a z vrecka vytiahol zväzok kľúčov.

"Poďte za mnou," šepol a vyrazil.

Nasledovali sme ho krížom cez nákupné centrum okolo toaliet až do zadnej chodby, kam bežný smrteľník nevkročí. Bola to chodba plná číslovaných dverí. Pri jedných zastal, odomkol a pustil nás dnu.

Miestnosť bola malá, asi štyri krát štyri metre, zaprataná krabicami s logom IQOS. Keď sa dvere za nami zavreli a rozsvietila sa holá žiarovka, priestor sa naplnil jemnou vôňou tabaku a hustým napätím. Chalan si strčil kľúče do vrecka a bezradne sa na nás pozrel. Nevedel, čo ďalej.

Pristúpil som k nemu ja. Pozrel som sa mu do očí a usmial som sa, aby som ho upokojil. Zafungovalo to. Nervozita z neho opadla a úsmev mi opätoval. Pomaly som sa k nemu naklonil. Videl som, ako privrel oči v očakávaní. Pobozkal som ho. Najprv jemne, len dotyk pier, no keď som cítil, ako dychtivo reaguje, pridal som na intenzite. Bol to dlhý, hlboký bozk, plný prísľubov.

V tom okamihu Alex klesol na kolená. Bez slova, s jasným cieľom siahol chalanovi na rozkrok. Aj cez látku nohavíc bolo cítiť, ako tam rastie tlak. Alex sa spokojne usmial, rozopol mu zips a stiahol nohavice. Chalanov vták vyskočil von, tvrdý a pripravený. Alex ho vzal do úst. Jemne, najprv len perami, začal ho sať. Chalan sa odtrhol od mojich úst, zaklonil hlavu a z hrdla sa mu vydral tichý, no naliehavý vzdych. Uprene som sledoval jeho tvár, hľadal som v nej tie drobné záblesky čistej rozkoše. A nachádzal som ich.

Začal som ho bozkávať na krku tam, kde pulzovala žila. Privádzalo ho to do šialenstva. Alex mu medzitým stiahol nohavice až pod kolená a venoval sa mu s plným nasadením – striedal hlboké fajčenie s lízaním rozkroku. Chcel som, aby na toto nikdy nezabudol. Obišiel som ho a kľakol som si za neho. Moje ruky našli jeho boky a môj jazyk sa dotkol jeho zadku. Chalanom trhlo.

"Bože…," vydýchol. Jazykom som prešiel hlbšie, k jeho dierke. Reagoval okamžite, uvoľnil sa pod mojím dotykom. Kým ho Alex spredu fajčil, ja som mu vzadu pripravoval cestu. Bol v pasci dokonalej rozkoše, atakovaný z oboch strán.

"Prosím," zakňučal. Zastal som. Nechcel som prekročiť hranicu. "Nie, nezastavuj! Prosím, pokračuj," prosil takmer zúfalo. Zaboril som jazyk hlbšie. Chalan sa intuitívne predklonil, vystrčil na mňa zadok, ponúkal sa mi. "Chcem to," povedal zrazu, hlasom plným potreby. Alex pomaly vytiahol jeho vtáka z úst, pozrel na neho zdola a tíško sa opýtal:

"Čo by si chcel?" a potom zakňučal chalan:

"Prosím, ošukaj ma…, už to nevydržím."

Alex sa pozrel na mňa. Prikývol som. Daj mu to. Alex sa postavil za neho. Zvuk zipsu jeho nohavíc v tom tichu znel ako výstrel. Potom šušťanie obalu od kondómu. Videl som, že Alex je tvrdý ako skala, pripravený. Chalan stál v predklone, zadok vystrčený, čakajúci. Alexova špička sa oprela o jeho dierku. Vnikol do neho hladko, vďaka mojej predpríprave bol chalan uvoľnený. Pomalý, dlhý zásun. Videl som, ako chalan slastne privrel oči a sústredil sa len na ten pocit naplnenia.

Alex začal s pohybom. Bol jemný, no pevný. S každým ďalším prirazením mierne zrýchľoval, prispôsoboval sa chalanovmu rytmu. Ja som sa postavil pred chalana. On sa na mňa pozrel a zúfalo sa ma chytil, aby udržal rovnováhu. Držal som ho, pozeral som mu do očí a cítil som každé Alexovo prirazenie, ktoré ním prechádzalo. Nárazy boli čoraz intenzívnejšie, chalan sa o mňa musel opierať celou váhou. Videl som to v jeho očiach – ten moment, keď sa vedomie vypína a preberá ho čistý inštinkt.

Blížil sa k vrcholu. Vedel som to. Rýchlo som klesol na kolená pred neho a vzal som jeho vtáka do úst. Stihol som to v poslednej sekunde. Chalan vykríkol, jeho telo sa naplo v kŕči a ja som pocítil prvú dávku horúceho semena. Plnil mi ústa, pulz za pulzom. Snažil som sa prehĺtať, no bolo toho veľa, cítil som tú zamatovú chuť všade. Alex, cítiac chalanov orgazmus, sa neudržal. Poslednýkrát silno prirazil a stuhol, vypúšťajúc sa do kondómu. Ten tlak v chalanovom zadku vyvolal ďalšiu vlnu jeho orgazmu.

Keď konečne dostriekal, pomaly som vstal. Chalan sa na mňa pozrel, oči mal lesklé, šťastné, plné hlbokého uspokojenia. Naklonil sa ku mne a vtisol mi dlhý, vďačný bozk, pri ktorom ochutnal vlastné semeno z mojich pier. V tom malom sklade, medzi krabicami s elektronikou, sme práve vytvorili spomienku, na ktorú ten chalan – a ani my – tak skoro nezabudneme. Fajčenie je predsa len zlozvyk, ktorému sa ťažko odoláva.

Cesta z Avionu prebehla v tichu, ale v aute to iskrilo. Alex šoféroval s pokojným výrazom predátora, ktorý sa práve nasýtil. Ja som sa však na sedadle spolujazdca ošíval. Ten adrenalín zo skladu, vôňa cudzieho chlapca a pohľad na Alexovo vyvrcholenie vo mne nenaštartovali uspokojenie, ale neznesiteľný hlad. Bol som nadržaný. Bol som príšerne nadržaný.

"Alex…," začal som a ruku som mu položil na stehno. "Aj ja to potrebujem." Alex len prehodil rýchlosť a striasol moju ruku.

"Teraz nie. Sústreď sa, ideme umyť auto, je celé zaprášené."

"Ale no tak," zakňučal som a znova som sa ho dotkol, tentoraz vyššie. "Videl som, ako si si to užil. A čo ja? Necháš ma takto?"

"Si nenasytný," uchechtdol sa, ale v hlase bola únava. "Práve som sa urobil. Daj mi vydýchnuť."

Zastavili sme v samoobslužnej autoumyvárke. Bolo už šero, neónové svetlá boxov sa odrážali na mokrom betóne. Všade syčala para a voda. Alex vystúpil, vhodil mince do automatu a chopil sa tej veľkej tlakovej pištole. Ja som vystúpil tiež. Nedalo mi to. Obchádzal som auto, kým on s kamennou tvárou striekal vodu na kapotu, zmývajúc prach mesta.

"Alex, prosím," dobiedzal som nástojčivo, opierajúc sa o zadný nárazník, zámerne tak, aby videl môj zadok. "Potrebujem ťa v sebe. Teraz hneď." Alex ma ignoroval. Sústredene mieril prúdom vody na kolesá. "Haló, som tu!" provokoval som. "Alebo si už starý a nevládzeš druhé kolo?" To ho vytočilo. Prudko sa otočil, pištoľ stále v ruke, a namieril ju len kúsok od mojich nôh. Voda zasyčala o betón a ošpliechala mi členky.

"Daj už pokoj, inak ťa ostriekam," zavrčal varovne. Pozrel som sa mu do očí, drzo a vyzývavo.

"Keď ty vždy len sľubuješ." Alex potriasol hlavou, prúd vody zastavil, ale pištoľ nepustil.

"Ja myslím vodou, ty idiot." Pristúpil som k nemu bližšie, ignorujúc tú studenú hmlu vo vzduchu. Hlas som znížil do šepotu, ktorý musel počuť aj cez hluk kompresora.

"Ale no tak, Alex… nielen auto. Aj ja potrebujem vystriekať podvozok."

V tej chvíli sa to zlomilo. Videl som, ako mu v očiach preplo. Zreničky sa mu rozšírili a únava zmizla, nahradená tmavou, dominantnou energiou. Odhodil pištoľ do držiaka. Voda prestala striekať, ale vo vzduchu ostala visieť vlhkosť a para.

"Dobre," povedal ticho, nebezpečne. "Máš mať, čo si žiadaš."

Skôr než som stihol zareagovať, chytil ma za rameno a drsne ma otočil. Pritlačil ma tvárou o mokrú, studenú kapotu nášho auta.

"Au, to je studené!" vyhŕkol som, ale vzápätí som vzdychol, keď sa na mňa zozadu natlačil celou váhou.

"Chcel si to," zasyčal mi do ucha. Jednou rukou mi tlačil hlavu k plechu a druhou mi nekompromisne stiahol nohavice aj s boxerkami až k členkom. Cítil som chlad nočného vzduchu na holom zadku a horúcu Alexovu prítomnosť za sebou. Žiadna predohra, žiadne maznanie. Toto bola odpoveď na moju drzosť. Počul som šušťanie jeho oblečenia, zvuk rozopínaného opasku.

"Roztiahni nohy," prikázal. Poslúchol som. Nohy som dal od seba, rukami som sa zaprel o kapotu, vystrčil som na neho zadok najviac, ako to šlo. Cítil som, ako si napľul do dlane – zvuk, ktorý ma v tej chvíli vzrušil viac než akýkoľvek lubrikant. Hrubo mi rozmasíroval dierku slinami, len jeden prst, rýchlo a dravo. A potom som pocítil jeho vtáka. Bol znova tvrdý, prebudený mojou provokáciou.

"Priprav sa," zavrčal a bez varovania vnikol dnu. Vykríkol som. Bolo to surové, rýchle a neuveriteľne plné. Auto sa pod nami zahučalo na tlmičoch. Alex ma nešetril. Chytil ma pevne za boky a začal do mňa búšiť. "Toto si chcel? Vystriekať podvozok?" pýtal sa medzi prirazeniami, dychčal mi do krku.

"Áno… áno, Alex!" stonal som.

Kombinácia studenej vody, ktorá mi stekala z kapoty na brucho, a Alexovho horúceho tela za mnou bola elektrizujúca. Mrdal ma v rytme, ktorý nedovoľoval premýšľať. Každý náraz bol trestom aj odmenou zároveň. Cítil som, ako do mňa vráža hlboko, majetnícky, akoby chcel zo mňa vymlátiť všetku tú drzosť. Niekde vo vedľajšom boxe niekto spustil vodu, ale bolo nám to jedno. Boli sme skrytí v pare a tme.

Alexove prirážanie naberalo na zúrivosti. Cítil som, že je blízko. Tá jeho pauza v sklade bola len krátkym nádychom, teraz v ňom horela nová vlna vášne.

"Lebo ti ho vystriekam… tak, že na to nezabudneš," vrčal. Moja ruka si automaticky našla cestu k môjmu vtákovi. Stačilo pár pohybov. Bol som tak na hrane z toho, ako ma bral, že som nepotreboval veľa.

"Alex, už… už budem!"

"Ešte nie!" skríkol a prirazil tak silno, že mi vyrazil dych. "Spolu!"

Zaryčal, zaboril mi prsty do bokov a vrazil do mňa poslednýkrát, nadoraz. Cítil som, ako stuhol. Horúce pulzy ma zaplavili zvnútra, presne tam, kde som to tak zúfalo potreboval. V tej sekunde som sa rozsypal aj ja. Vystriekal som sa na mokrú kapotu auta, moje semeno sa miešalo s kvapkami vody a penou zo šampónu.

Alex na mne ostal ležať, ťažký a zadychčaný. Cítil som, ako sa mu upokojuje tep na mojej chrbtici. Nohy sa mi triasli tak, že keby ma nedržal, zosypem sa na zem. Pomaly sa vytiahol. Cítil som tú známu, slastnú prázdnotu a zároveň plnosť. Pleskol ma po zadku.

"Hotovo. Podvozok vybavený."

Zasmial som sa, hoci to znelo skôr ako dychčanie. Vytiahol som si nohavice, otriasol sa a otočil sa k nemu. Alex si zapínal zips, vlasy mal vlhké od pary a na tvári ten svoj víťazný, trochu arogantný úsmev, ktorý som miloval.

"Ďakujem," vydýchol som a oprel sa o neho.

"Nemáš za čo," pobozkal ma do vlasov a potom sa pozrel na kapotu auta, kde bola šmuha od môjho semena. "Ale teraz to auto musíme umyť znova. A poriadne."