vesnicky zavod banner 50

  • Cyril
Styltvrďárna
Datum publikace4. 1. 2018
Počet zobrazení1237×
Hodnocení4.61
Počet komentářů5

Som jedináčik a od 8 rokov, po smrti otca, bývam len s matkou.

Na internete som si našiel dominantného chlapa. Nakoľko som dovŕšil 18 rokov, prejavil o mňa seriózny záujem. Písal som mu, že by som chcel skúsiť výchovnú lekciu, nakoľko som nikdy nezažil výprask a matka má problém ma zvládnuť.

Mal som napísať minimálne 10 zlých vlastností alebo činností, čo nebol žiadny problém.

- Mám dlhé vlasy, ktoré sú nedotknuteľné aj pre matku a neplatia ani urgencie od riaditeľa školy.

- S najlepším kamarátom, spolužiakom z triedy, vydierame triednu učiteľku, lebo sme ju nabalili a urobili sme si z akcie fotky. Teraz má podmienku, že musíme budúci rok zmaturovať, inač sa fotky dostanú na verejnosť a ona má po kariére.

- Chodím poza školu.

- Neučím sa a klamem.

- So spolužiakom šikanujeme spolužiaka, je to taký chudák, ale zo zazobanej rodiny.

- Aj napriek tomu, že do 22. hodiny mam byť doma, chodím domov neskoro v noci či nadránom.

- Šoférujem auto priateľovho otca i napriek tomu, že nemám vodičsky preukaz.

- Mám za sebou i drobné krádeže v obchodoch, kde mám istotu, že nie sú kamery.

- Jeden zo spolužiakov, ktorý sa ma tiež bojí, musí za mňa roznášať letáky cez víkendy a ja inkasujem peniaze.

- Pijem alkohol, fajčím, skúšal som ľahké drogy.

- Pod vplyvom alkoholu robím výtržnosti.

- Som vulgárny.

- Priznal som sa, že aj napriek tomu, ako sa mi páčia dievčatá, páčia sa mi viac chalani, najmä ak vidím, ako sa ma boja.

Zdôveril som sa, že matka má o 10 rokov mladšieho priateľa, ktorý bude mať 30 rokov, no i napriek prosbám matky, aby som sa k nemu správal slušne a rešpektoval ho. Som proti tomu, aby sa ku nám nasťahoval a nie to, aby som ho poslúchal, veď už som dospelý.

Dominanty pán chcel, aby som mu bližšie opísal, ako šikanujem spolužiaka. No tak zo začiatku to boli nejaké bitky, raz ešte v deviatom ročníku som ho zbil a on sa od strachu pomočil, nevedel sa brániť, tak mi začal kupovať čokolády, ak nechcel dostať bitku. Neskôr mi kupoval cigarety a dával peniaze na alkohol. Teraz mi kupuje aj darčeky.

Ďalšia z otázok znela, čo okrem bitky mu robím. No okrem neho sa mi páči ešte jeden spolužiak, ktorý má predo mnou tiež strach, tak keď ich zavolám ku mne, musia prísť upravený, nepáči sa mi na nich, ak sú zarastení na zadku či v rozkroku a v podpazuší. Musia mi bozkávať nohy, lízať gule, zadok, robiť mi fajku a na záver im strčím penis do zadku, kde sa aj vystriekam. Mučím im bradavky, penis a mačkám im gule, až kričia od bolesti, čo ma neskutočne vzrušuje. No aby ich nebolo počuť, tak im predtým zapchám ústa. Chcel som vyzerať drsnejšie, tak som napísal, že na nich močím a teraz už aj do úst. Mám slabosť na sexi trenky, tak ak sa mi zapáči, musia mi ich nechať a domov idú naostro. Nikdy nesmú prísť v tých istých trenírkach. Aby náhodou neodmietli poslušnosť, mám krátke videá, ako mi fajčia penis, alebo ako sú spútaní a bezmocní.

"Popíš sa," znelo nariadenie: 18 rokov, 183 cm, 66 kg, penis 18/3.

Neskôr chcel dominantný pán, aby som mu vypísal Dotazník otroka, nechápal som, prečo to chcel, veď ja mám záujem len o jednu maximálne 2 lekcie. Chcel by som vyskúšať, aké to je, poprípade aby som sa zdokonalil v šikanovaní svojich spolužiakov. No vyplnenie dotazníka podmienil stretnutím. Musel som mu zistiť meno maminho priateľa a dať meno spolužiakov, čo ich šikanujem. Veľmi nerád, ale dal som mu ich, keď som chcel mať s ním stretnutie… Chcel som vedieť viacej o stretnutí, ako to bude prebiehať, no priamej odpovede som sa nedočkal.

"Daj mi číslo mobilu," znelo nariadenie. "Pošlem ti sms s pokynmi o stretnutí. Zabezpeč si voľno na uvedené dni, zo sebou vo vaku budeš mať len hygienické potreby, o ostatné sa postarám ja!"

Okamžite som dal moje číslo mobilu a zvedavý som čakal na odpoveď. Do 5 minút mi prišla stručná, no výstižná odpoveď: "V piatok o 16:00, pri obchodnom centre. Budeš stáť 3 metre od zmrzlinového stánku. Príď načas!!!"

"Idem s chalanmi na chatu a vrátime sa niekedy v nedeľu večer," oznamujem matke.

"Kto všetko ide a na akú chatu?" vyzvedá matka.

"To nepoznáš," odvrknem ako zvyčajne.

Na miesto stretnutia som dobehol na poslednú chvíľu, no nikoho som nevidel, že by na mňa čakal, stojím tam 5 minút, 10 minút a nič sa nedeje. Ten buzerant so mnou vyjebal, myslím si, a teraz sa doma smeje, aký som somár. Mám toho dosť a idem domov. Neurobil som ani 5 krokov, keď sa zavolá dominantný pán.

"Do piče, kde si?" zrúknem ako prvý do telefónu!

"Čo to má znamenať! Kto ti dovolil odísť? Otoč sa! Vidíš to čierne BMW?"

"Áno," odpovedám.

"Tak okamžite nastúp a behom, nebudem tu donekonečna čakať!"

"Ahoj," pozdravil som sa pri nastupovaní.

"My sme kamaráti?"

"Prepáčte, dobrý deň."

"Stiahni si nohavice po členky," nariadil pán. Nechápavo som na neho pozrel.

"Ty nerozumieš po slovensky? Stiahni si ku členkom nohavice aj trenky." Neochotne som splnil nariadenie. Penis sa mi postavil.

"Otoč sa ku mne chrbtom! Ruky za chrbát!" Vtom na rukách zacvakli kovové putá. Pripútal bezpečnostný pás a do veľkej dlane vzal moje gule a riadne ich zmačkol.

"Na úvod si si vyslúžil dva tresty, a to za svojvoľné opustenie stanoviska a drzé oslovenie do telefónu." Reval som od bolesti, asi po minúte ich pustil, naštartoval auto a pohli sme sa. Až teraz si ho obzerám. Je to mohutný, svalnatý chlap s vyholenou hlavou.

"Čum pred seba, zmrd!" Nepredstavoval som si až takého chlapa, začínal som mať strach, a preto mi to nedalo a znova sa na neho pozriem. Schmatol ma za vlasy a ťahal mi ich smerom k podlahe auta. Keď som mal hlavu medzi stehnami, povedal: „Ak zdvihneš hlavu, ťa priviažem k podlahe! Tak už máš ďalší trest, že si nepozeral pred seba, ako som ti nariadil." Začalo mi od strachu zvierať žalúdkom a nervózne som si začal hrýzť do pery.

Asi po pol hodine sme zastali. Pán vystúpil z auta, ostal som s hlavou medzi stehnami, mal som aj nutkanie sa pozrieť, kde sme, no nebol som si istý, či ma nesleduje. Po pár minútach sa otvorili dvere auta na mojej strane. Za vlasy ma vytiahol z auta, chcel som sa postaviť, no skopol ma naspäť k zemi. Všimol som si, že má obuté čierne kanady. Jeden popruh vaku zavesil na môj krk. Mal som ho vpredu ako majú kravy zvonce.

"Po kolenách pôjdeš k chalupe," nariadil mi. Bolo to veľmi ťažké, nakoľko som mal stále nohavice a trenky pri členkoch a ruky za chrbtom.

"No rob, čo sa flákaš?" poháňal ma pán a kopal pritom do zadku. Asi po 20 metroch sme konečne prišli k chalupe.

"Bež dnu," nariadil. Dal mi dole putá, ktoré sa už zarezávali do kože.

"Vyzliecť a uložiť si odev." Ostal som úplne nahý, na hromadu som dal veci. Pán do nich kopol, že sa rozleteli po celej vstupnej chodbe. Snažil som sa ich lepšie uložiť, no znova kopačka a zasa som ich zbieral po chodbe. Po pol hodine rozkopávania a ukladania mi nariadil, aby som ich dal do pripraveného čierneho vreca. Vypnúť mobil a aj peňaženku s dokladmi dáš do vreca. Vylož si veci z vaku. Vybral som náhradné trenky, tričká ponožky, mydlo, osušku, zubnú pastu a kefku.

"Zmrd, ty si nemožný, ty nevieš, čo sú hygienické veci? Čo tam nepatrí, daj na jednu hromádku, a hygienické veci si uložíš sem na poličku! No a toto čo máš navyše, teraz roztrháš!" Vyvalil som na neho túžobné oči, veď to sú moje najobľúbenejšie boxerky a tričká.

"Si hluchý?" Neochotne, ale splnil som rozkaz. Ešte, že cigarety mám v nohaviciach, asi aj tie by som musel zničiť. Znova som dostal putá na ruky, ktoré boli znovu za chrbtom.

"Teraz máš 10 minút na to, aby si sa zoznámil s Desatoro otroka," a ukázal na plagát pod poličkou…

"Už si sa s nimi oboznámil?"

"Áno," znela odpoveď. Vtom som dostal tak silnú facku, že som sa zvalil na bok.

"Celou vetou!"

"Áno, pane, už som sa oboznámil s pravidlami otroka." Rýchlo som si spomenul aj na upozornenie o ďakovaní. "Ďakujem, pane, za facku…"

"Poď za mnou…" Prešli sme cez nejaké miestnosti chalupy do poslednej miestnosti bez okien, boli tam rôzne čudesné veci. Na krk mi pripevnil hrubý obojok. Posaď sa do toho dreveného kresla! Kolená ma už poriadne boleli a bol som rád, že si môžem isť sadnúť. No moc som nevyhral, lebo v sedačke na kresle bola v strede diera veľká ako na WC mise. Na nohy mi upevnil široké kožené putá, ktoré skobami upevnil k nohám kresla, stiahol mi kovové putá, ktoré nahradil koženými, a taktiež ich upol o drevené rukoväte kresla. Na oko obojku pripevnil nejaké lano a stiahol k opierke tak, že som mal hlavu v záklone a pozeral som do stropu. Dierou kresla mi do zadku vrazil nejaký cudzí predmet, gule podviazal a zavesil nejaké závažie, ktoré mi ich riadne naťahovali. Začal mi mačkať a naťahovať bradavky, potom na ne pripevnil svorky, ktoré už od začiatku boli nepríjemne bolestivé. Takto ma nechal asi desať minúť.

"Pane, prosím vás, môžete mi oslobodiť bradavky, veľmi ma už bolia." No ako by ma nepočul, nič nevravel.

"Písal si mi, že tvoje vlasy máš moc rád a sú absolútne nedotknuteľné!"

"Áno, pane," odpovedám.

"No ja byť na tvojom mieste, hovorím v minulom čase! Ale podľa môjho vkusu sú absolútne nemožné." Vtom sa pán postavil za mňa a v ruke mu vidím strihací strojček.

"Ty debil, opováž sa dotknúť mojich vlasom," vykríknem v panike a až teraz si uvedomujem, že som bez akejkoľvek šance odporu.

"Ty zmrd, uvedomuješ si, že dostávaš ďalší trest?" Neviem, či viac zúrim alebo sa trasiem od strachu.

Vtom počujem zapnúť strojček, neviem, s akým nadstavcom mi ho priložil na čelo a ťahal cez vrchol hlavy, a na zem dopadajú zhluky dlhých vlasov. Onedlho mi uvoľnil lano od obojku. Ľavou rukou mi uchopil hlavu a pritlačil k pravému ramenu a pokračuje v drastickom strihaní, vidí, ako na zem padajú moje asi 30 cm čierne vlasy. Postupne je pritlačená brada k hrudi neskôr na ľavom pleci. Nemám šancu, aké je to drastické. Ale všade okolo mňa je spustu dlhých vlasov. Vypnutie strihacieho strojčeka netrvalo dlho, asi len pár sekúnd, kým odstránil pán nadstavec.

"Pane, prosím veľmi pekne, nestrihajte ma bez nadstavca."

"Odporuješ môjmu rozhodnutiu?" Na svorky bradaviek pripína zavažička, ktoré spôsobujú ešte väčšiu bolesť. Po lícach mi stekajú slzy nielen od bolesti, ale aj bezmocnosti. Znova sa motorček naštartuje, hlavu mám v predklone, brada sa dotýka hrude a kovové zuby smerujú od krku hore k temenu hlavy. Takto to pokračovalo aj na oboch stranách.

Po dokončení strihania hlavy prejde na odstraňovaní miernej briadky a fúzov, potom ma chytil za penis, ktorý v jeho rukách v momente podrástol, kým som sa nazdal, už som nemal chlpy ani v rozkroku. Pán mi postupne dáva dole svorky z bradaviek, bolesť len teraz narastá, napínam svaly do kŕča. Premasíruje mi jemne bradavky a bolesť postupne ustupuje. Namočí mi boky a chrbát hlavy, namočí si štetku a mieša v nádobke s bielym krémom, ktorý krúživými pohybmi natiera boku a chrbát hlavy. Na koženom páse brúsi britvu a zaškrabáva s ňou penu. Niet pochýb, že boky a chrbát hlavy budem mať úplne hladké. Konečne ukončil strihanie, rád by som rukami zistil, ako vypadám, no ruky sú stále pripevnené o kreslo.

Zo zadku mi vyberie ženský tampón a dáva mi ho pred oči.

"To čo je na tom tampóne?"

"Moje hovno, pane…," nesmelo potichu odpovedám.

"Čo? Nepočujem." Teraz už nahlas zopakujem moju odpoveď.

"To nie je tvoje hovno, ale ty si hovno – sračka v mojich rukách, a ver, že za chvíľu budeš šľapať ako hodinky." No určite, myslím si, som tu prvý a posledný krát a odídem pri prvej príležitosti.

Kým som sa spamätal, už som mal tampón v jednej nosnej dierke. Fuj, to je smrad, ale som radšej ticho.

Konečne som prepustený z kresla. Prejdem si rýchlo rukami po hlave, ako som predpokladal, boky i chrbát hlavy sú hladké ako detský zadoček, len na temene hlavy sú asi centimetrové vlasy. Z posledných síl vzdorujem.

"Pane, nehnevajte sa, ale končím. Už nechcem pokračovať."

"Dobre," oznámil pán a išiel predo mnou do vstupnej chodby. Cestou som premýšľal, akým smerom sa vydám, lebo som nemal poňatia, kde sa nachádzam. Ale to je jedno, hlavná vec, že odtiaľto vypadnem…

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (80 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (80 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (80 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (80 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (87 hlasů)

Komentáře  

+5 #5 Odp.: To som nečakal - 1. časťTomas 2018-01-08 21:26
Určitě jsem pro pokračování
Citovat
+5 #4 1.časťCyril 2018-01-06 02:15
Ďakujem všetkým za uznanie
Citovat
+6 #3 Odp.: To som nečakal - 1. časťRoman 2018-01-05 19:21
Boží povídka.
Citovat
+7 #2 vynikajícíKarel 2018-01-05 09:29
skvělé, bravo ...
Citovat
+7 #1 jj:-)tom 2018-01-05 05:32
jen pokračuj, pěkné téma a pěkné zpracované...
Citovat